Sienta la Música 6.kapitola

12. june 2016 at 20:33 | 이 휴미 |  Sienta la Música
No konečneee ďalší dielik :D uži si Eunka ^^a aj vy ostatní, ktorí nepíšete komenty :D

6

"TY?!" skríkli obaja. Hyuna zostala v obrovskom šoku:
"Č-čo tu robíš?!" spýtala sa.
"No čo asi? Čistím bazén," povedal pokojne. Venoval sa ďalej svojej práci. Nevenoval jej už ani pohľad. Hyuna zostala stáť ako prikovaná a nemala slov. Chvíľu sa len tak dívala ako robí svoju činnosť a po pár minútach si povedala, že si sadne na svoju stoličku plavčíka a bude čakať. Keď sa ta pohla, zastavil ju hlas:
"Mal som pocit, že mi chceš pomôcť. Tak sa čiň," otočila sa naspäť na neho. Stále sa venoval iba svojej práci. Rozzúrila sa, ale nechcela si robiť problémy. Tak vzala čistiace prostriedky, handru na palici a opakovala jeho pohyby ale na opačnej strane bazénu. Kým drhla ako sa najviac dalo, ošpliechala ju voda z hadice. Otočila sa smerom odkiaľ voda prišla a videla ako drží hadicu a oplachuje bazén.

"Nevieš si dávať pozor?!" skríkla celá mokrá. Konečne jej venoval pohľad:
"Ah...prepáč, nevidel som ťa," a pokračoval. Hyuna zovrela pery. Našla vedľa seba ležať ďalšiu hadicu a rozhodla sa pre pomstu. Nastavila najsilnejší prúd vody a ošpliechala ho. Nie však iba na chvíľu, ale schválne nechala nech na neho dolieha čo najviac vody.
"HEEJ!" skríkol. Naštval sa, tak pevne schmatol svoju hadicu a tiež začal na ňu špliechať vodu. Súťažili, kto skončí najviac mokrý. Rozbehla sa k nemu, aby mala cieľ lepšie na dosah a kým utekala, zošmykla sa. Padala na dno bazéna a keby niet jeho rýchlych reflexov, Hyuna by pravdepodobne skončila s odretou hlavou. Zachytil ju pri páde čím spadli obaja, ale tvrdý pád prežil jeho chrbát. Ako dopadli, Hyuna zdvihla hlavu z jeho hrude.
"Si v poriadku?" spýtala sa. Ležal v bezvedomí a po jeho tvári si cestičku prerezávala krv.
"Preboha!" začala kričať o pomoc a medzitým sa ho snažila nejako zobudiť. Mierne ho tľapla po tvári, zisťovala či mu búši srdce a ani po minúte sa nechcel prebrať.
"Hyuna, ty to dokážeš!" dodala si odvahu a skúsila dýchanie z úst do úst. Zapumpovala mu srdcom a už-už keď sa blížila k jeho perám, zrazu zakašľal a otvoril oči. Uzrel jej veľké hnedé oči a začal kašľať ešte viac.
"S-si v poriadku?!" pýtala sa.
"Áno....áno, je to ok. Ty?" pomaly sa posadil. Hyuna sa poobzerala a nevidela žiadnu osobu stáť pri bazéne:
"Ako je možné, že nikto neprišiel po tom čo som volala o pomoc?! Mohol by si aj zomrieť a nikoho by to netrápilo!"
"Som v poriadku, takže nechaj to tak. A ty? Pýtal som sa ťa, či si v poriadku!" nevnímala jeho otázku, hneď mu utrela krv z tváre a pomohla mu vstať:
"Treba zo vydezinfikovať a zalepiť. Poď, pomôžem ti hore," schytila ho za ruku, podoprela o seba a opatrne vyšli rebríkom hore.
"Kde je tu ošetrovňa? Ak tu nejaká je..."
"Tam vpravo," zaviedla ho dnu. Posadila ho na lôžko a hľadala dezinfekčné prostriedky s náplasťou. Kým sedel a díval sa ako urputne hľadá po miestnosti, všimol si ako jej po kolene steká krv. Než jej mohol niečo povedať, už prišla k nemu. Pozrela sa mu na hlavu a mal tam nepeknú ranku. Opatrne mu na ňu naniesla prípravok.
"A-au..." zaštípalo ho to.
"Neboj, to zvládneš," fúkala mu na ranu a keď to vyzeralo očistene, zalepila mu to náplasťou.
"Tak a si hotový," usmiala sa na neho. V tom si uvedomila, že je až príliš blízko k jeho tvári, a preto začala cúvať dozadu. Tu zakopla a keby ju nezachytil rukami, spadla by. Ocitla sa v jeho náručí a bola mu ešte bližšie. Premeral si celú jej tvár. Oči, nos, líca, pery...
"J-ja..." odstrčila sa od neho, začervenala sa.
"Daj mi to," naznačil na vodičku a náplasť v jej ruke.
"Neveríš mi snáď? Ošetrila som ťa ako profík!" nedala sa.
"Proste mi to daj!" mierne zdvihol hlas. Zľakla sa, tak mu ich podala. Ako sa ich ruky dotkli, potiahol ju a posadil vedľa seba. Postavil sa a schytil jej nohu.
"H-hej čo robíš!"
"Sama si zranená!" pozrela sa dole. Naozaj. Koleno mala pomerne rozbité a nepekne jej z neho stekala krv. Poriadne jej ranu polial prípravkom, až z toho Hyuna zakričala:
"Bože to bolí!"
"Pssst!" upozornil ju. Nechce predsa odstrašiť hostí. Zakryla si ústa. Poobzeral sa ešte okolo seba aby našiel obväz.
"Tak, už si hotová aj ty," pousmial sa a schytil ju za ruku. Viedol ju von z miestnosti. Hyuna začala pociťovať bolesť kolena, tak sa jej chodilo trocha ťažšie.
"Kam ideme?"
"Za manažérom. V takomto stave nemôžeš pracovať."
"A-ale môžem! Ja tu aj tak zostanem, nikam nepôjdem!" bránila sa. Je tu len prvý deň a nechce zanechať dojem nenapraviteľnej pracovníčky. Bez slova ju zaviedol do kancelárie manažéra. Cestou videla Rosu, s ktorou si prehodila iba jeden nepochopený pohľad a ani sa nenazdala, sedela v kancelárií.
"Preboha ten smrad! Ste sa váľali v čistiacich prostriedkoch alebo čo?" chytil si nos. Drew iba pokrčil plecami:
"Nejako sa stalo...." vedel, že z neho detaily nedostane, tak sa spýtal na rovinu:
"S čím môžem pomôcť?"
"Tuto slečna utrpela závažné zranenie, a preto nemôže vykonávať svoju prácu," rozprával za ňu. Hyuna chcela skočiť do reči a zabrániť hroziacemu padáku, ale nestihla:
"V poriadku. Hyuna, dnes môžeš ísť domov, daj si pohov aj zajtra a pozajtra ťa tu chcem vidieť."
"Č-čo?? Nie! Dokážem pracovať!"
"Asi ťažko. Vidím asi ako veľmi si si poranila koleno. Na tvojom mieste by som do vody neskákal. Nemôžem dopustiť, že sa hosť poraní ešte viac kvôli tvojmu poraneniu," milo sa na ňu pozrel. Nevyzeralo to, že sa hneval, ale Hyuna nechcela ísť domov. Cítila sa nekompetentne.
"A ty Drew, čo sa ti stalo?" všimol si manažér náplasti na tvári.
"Ale, iba som sa udrel do dverí, to je nič," už keď bol na odchode, držiac Hyuninú ruku, zastavila:
"Nie, ja tu chcem dnes robiť. Aj tak, pravdepodobnosť, že niekto bude moju službu vyžadovať je veľmi malá. Prosím, nechajte ma tu. Kľudne môžem robiť inú prácu, ale nechcite odo mňa, aby som si svoju porážku priznala a odišla domov v prvý deň práce!" manažér zostal šokovane stáť. Drew takisto. Nie, že by bola rada ako sa vyhne práci...
"Nie, v žiadnom prípade ne-," nestihol manažér dopovedať:
"Ak sa to náhodou stane, skočím do vody ja," zahlásil Drew. Hyuna sa prekvapivo na neho pozrela. Manažér dlho nepremýšľal a tak im dal zelenú. S Hyunou prišiel znovu k bazénu a pomohol jej sadnúť si na svoju stoličku, ktorá bola pomerne vysoká. Našťastie vedľa seba mala malú poličku, kde si mohla položiť dôležité veci ako je mobil, megafón a...Drew sa rozbehol zrazu preč. Nestíhala sa opýtať kam beží, ale už o minútku prišiel s fľašou vody:
"Zjavne budeš potrebovať," usmial sa a podal jej zdola fľašu.
"Vďa-," nestihla dopovedať, pretože sa rozbehol k bazénu a rýchlo ho musel dočistiť, pretože ľudia sa už naskladali na lehátkach a čakali naň. Mohla by síce zakričať, ale už v prítomnosti hostí nechcela.

Kým rýchlo čistil bazén a napĺňal ho čistou vodou, myseľ mu ubiehala k Hyune. Deň sa len začal a už sa toho toľko stalo. Spoločné čistenie bazénu, pád do neho, udrenie do hlavy, do kolena, spoločné ošetrenie a vzájomná pomoc. Akosi mal pocit, že si pomliaždil možno aj srdce, pretože mu divne poskakovala kým sa mu prehrávali všetky dnešné udalosti. Po dokončení bazénu sa musel vrhnúť na iné upratovacie povinnosti. Volali ho chyžné, že potrebujú pomoc, tak utekal za nimi a tak sa Hyune stratil z očí. Odvtedy sa až do večera nevideli. Našťastie sa nikto v ten deň netopil, tak sa jej prvý deň v práci skončil iba sedením a občasným odpisovaním na sociálnych sieťach. Keď sa jej pracovná doba pomaly končila, zazvonil jej telefón.
"Jihyun!! Zabijem ťa! Kvôli tvojmu zvoneniu včera som zažila tú najtrápnejšiu chvíľu v mojom živote!"
"Hahaha prepáč zlatko, nemala som to ako vedieť. A čo sa ti vlastne stalo?" premýšľala či bude vôbec vhodné spomínať Drewa:
"Ale...nič také. Prečo mi voláš?" rýchlo zmenila tému.
"Máme nové kroky do choreografie, kedy si to spolu nacvičíme? Máš zajtra čas? Budeš na skype?"
"Vieš čo, dnes večer môžem zájsť na skype, to bude u vás už ráno."
"No dobre, nezabudni ale! Inak! Už vieš ako sa prepašuješ do Paríža?" Hyuna zahryzla do pery:
"No...to práve ešte neviem. Ale neboj, mám minimálne mesiac na to ešte. Neboj, dostanem sa tam! Určite!" snažila sa ju presvedčiť, aj keď sama mala pochybnosti, či to vyjde. Lenže...ani sama už nevie, či má vôbec chuť. Tanec nadovšetko miluje, nikdy sa ho nechce vzdať, ale vie, že u rodičoch si nešplhne aj keby čo bolo. A okrem toho....nie je doma, tam kde patrí. Aspoň to tak teraz cíti. Pozrela sa na hodinky a už by mala ísť domov, ale s boľavou nohou sa jej schádzalo veľmi ťažko. Už keď položila nohu na posledný schodík, niečie ruky ju schmatli za pás a pomohli na zem. Otočila sa:
"Ah, to si ty," usmiala sa.
"Takže ti skončila šichta?" zahrabol si do vlasov. Hyune poskočilo srdce. Vyzeral tak....sexi? Príťažlivo? Niečo z neho vyžarovalo a to v nej vzbudzovalo záujem.
"Áno. Aj tebe?"
"Jop...zvládneš to domov?" Hyuna sa pousmiala:
"A ak nie, odprevadíš ma?" zasmiala sa, pretože tá myšlienka jej príde nereálna.
"Áno," odvetil jednoducho. Smiech utíchol. Nechápala, prečo jej tak pomáha. Ani sa nepoznajú....
"To nebude treba," riekla po chvíľke. Bolo by to trápne a hlavne, nechce ho zdržovať. Určite má zaujímavejšie veci na práci. Otočil sa teda, že odíde preč, ale jej ruka ho zachytila za rukáv. Otočil sa.
"Totiž....chcela by som sa ti za dnešok poďakovať. Si ako môj hrdina. Zachytil si ma keď som padala a kvôli mne sa poranil, taktiež si sa pekne zachoval u manažéra a celý deň mi pomáhaš. Pritom vôbec nemusíš," zväčša sa pozerala niekam mimo neho. Vedela, že keby sa pozrela do jeho tajomných očí, stratila by reč a došlo k trápnej situácií. Po včerajšku už radšej riskovať nebude.
"V pohode. Sme kolegovia, to sa patrí, Hyuna," mrkol na ňu. Bola zaskočená.
"Pamätáš si moje meno?"
"Samozrejme, hluchý ani sprostý nie som."
"To som ani nepovedala. Ty si Drew, však?"
"Celým menom Andrew, ale všetci ma volajú Drew. Teší ma," podal jej ruku a zatriasli si. Chvíľku si dívali do očí a v momente ako sa jej zračila červeň na tvári jej ruku upustil a odišiel preč. Dívala sa ako odchádza a ako sa jej stratil v diaľke, pohla sa a išla prezliecť do šatne. Keď bola hotová, vyšla popri recepcií, kde sa zastavila u Rosi:
"Rosa!" zakývala jej a prisadla si k nej na recepciu.
"Hyuna! Čo sa ti to dnes stalo?" Hyuna jej vyrozprávala všetko, od A po Z. Nezabudla pripomenúť akú dôležitú rolu v dnešnom dni zohral Andrew. Rosa ju začala podpichovať a Hyuna nechápala prečo:
"Prečo sa na mňa tak dívaš?"
"Ale...Andrew! Pomáhal ti celý deň, to niečo naznačuje," mrkla na ňu. Hyuna sa zasmiala:
"No a? Sme kolegovia, to sa patrí," zopakovala Drewové zdôvodnenie. Rosa pokrútila hlavou:
"Nie moja zlatá. Žiadnej tuto nikdy nepomáhal tak ako tebe a to s nami pracuje už nejaký ten piatok," Hyuna si len povzdychla. Nemyslí si, že je za tým niečo viac ako len láskavosť voči kolegyni, ale nechala to plávať a po chvíľke príjemného pokecu odišla z hotela. Dnes ju čaká ešte dlhá noc a posteľ čaká na jej siestovú spoločnosť. Rodičia už boli doma, ale ledva ich pozdravila a rovno si to namierila do postele. Zajtra im bude musieť čo-to povysvetľovať, ale momentálne sa na to necítila.

Zobudila sa okolo pol noci. Uvedomila si, že musí na skype.
"Sakra!" dúfala, že na ňu čakajú. V Kórei už je jedna hodina a s Jihyun boli dohodnuté na skoršiu hodinu! Hneď ako zapla skype a uvidela Jihyun online jej zavolala. Po chvíľke to zdvihla a naskytol sa jej pohľad na celú crew.
"Prepáčte decká, ja som zaspala hneď ako som prišla z práce a zabudla si natiahnuť budík! Bože, tak ma to mrzí!" Gayoon a Jihyun sa zasmiali.
"V pohode, iba sme si to trénovali a čakali na teba," riekla Gayoon. Hyuna sa v duchu potešila. Pri kamere sa zrazu objavil Joker:
"Ahoj zlatko," venoval jej vzdušný bozk. Hyuna sa pousmiala. Bolo to milené, ale cítila sa divne. Berie ho už len skôr ako kamaráta, aj keď ju mrzí, že ho nikdy nejak nemilovala, a preto si vyčíta, že jeho čas iba využívala, keď si mohol nájsť vážnejšiu známosť.
"Nad čím premýšľaš?" prerušil ju Yoseob v jej spleti myšlienok.
"A-ale nič!" zasmiala sa. Položila notebook tak aby ju celú videli a ona zase ich.
"Čo sa ti stalo s nohou?! Budeš vedieť trénovať?!" strachoval sa Kikwang.
"Nebojte sa, za pár dní to prejde," usmiala sa a povzbudila ich, aby jej ukázali čo zatiaľ nacvičili.
"Si si istá?" opýtal sa ešte Doojoon, večne strachujúci. Keby nebolo jej a Jokera, on by bol leadrom celej crew. Má na to vlohy a v neprítomnosti ich dvoch ich vždy zastupuje. Nejak tak podobne je na tom aj Jihyun. Hyuna jej vždy najviac dôverovala, a stále dôveruje, keď ide o vybavovanie. Vždy sa na ňu môže spoľahnúť.
"Áno, viac než kedy predtým," uistila Doojoona.
"Ozaj a čo za prácu si si našla?" dobehol aj Seungie, večne zvedavý.
"Plavčíka v hoteli," riekla hrdo.
"Aleeee plavčíka! A čo, baví ťa to?" pýtal sa ďalej. Hyuna prikývla. Skôr než sa mohol spýtať viac, skočila pred kameru Sohyun:
"Chýbaš nám!" zakričala.
"Nepočúvaj ju, klame!" kričala Jiyoon. Jihyun ju jemne buchla do pleca a tá skríkla od bolesti:
"Hej, to bolí!!!" všetci začali po sebe pokrikovať. Hyuna vybuchla do smiechu a z toho sa všetci spamätali a prestali sa hádať. Pridali sa k nej. Smiech je nákazlivý.
"Decká, teraz vážne, poďme na ten tanec," zavelila Gayoon a všetci sa pripravili.
Počas piatich minút, kedy jej ukázali svoju choreografiu, sa Hyune zbiehali slzy. Musela uznať, že jej crew za tých pár dní čo je na Kube, dospela. Dokážu sa o seba postarať aj sami a dokážu vymyslieť také kroky, ktoré by ani ju nenapadli. Cítila, že to zvládnu aj bez nej. Nechcela si však priznať, že už nie je súčasťou crew. Takže hneď ako skončili, utrela si svoje "slzy" a nasledovala ich.

Ani dnes chlapci nelenili. Rodrigo a Juán zorganizovali ďalší konkurz, ale Rodrigovi sa ani dnes žiadna nepozdávala. Juán by ako vždy bral každú z nich. Je do žien zbláznený, hlavne ak sú cudzinky. Konkurz sa blížil ku koncu, bohužiaľ dnes im neviditeľnosť nepriala.
"Čo to robíte!" začuli krik, ktorý prichádzal od človeka, ktorého tu čakali najmenej.
"D-drew!" vyskočil zo sedadla Juán. Rodrigo sa postavil sekundu po ňom keď zhodnotil závažnosť situácie.
"Drew! Nemal by si byť v práci?!" nenechal sa Juán a snažil sa situáciu zachrániť. Rodrigo sa snažil rukami naznačiť zostalým dievčatám aby sa rýchlo rozutekali preč, ale Drew mu v tom zabránil:
"Nikam ich neposielaj. Už keď sú tu, nech nám niečo predvedú," naznačil dievčaťu s číslom 12 aby začala tancovať na salsu. Očividne nevedela o čom hovorí, pretože sa na ňu odmietol pozerať. Juán sa snažil zdekovať, ale Drew ho držal rukou, aby mu nikam neušiel.
"Hrôza, ďalšia!" ostatné tri boli taktiež o ničom. Odišla posledná a otočil sa na svojich priateľov. Najprv sa pozrel na Rodriga, od ktorého čakal, že Juána zastaví a na to venoval ďalší naštvaný pohľad na Juána, ktorého od začiatku prosil, aby nevyvádzal žiadne hlúposti.
"Juán, ja som ťa prosil, aby si to nerobil!"
"J-ja viem kamoš, ale..."
"ALE ČO!" vybuchol. Juán sa mykol. Takto ho ešte nepočul kričať. Lenže, nie je jediný, v ktorom to vrie:
"SEREŠ MA! MAXIMÁLNE!" tentoraz sebou mykol Drew. Rodrigom myklo tiež:
"Chlapci, pokoj!" snažil sa ich upokojiť, ale obaja začali po sebe kričať ako psy.
"ÁNO? TAK JA ŤA SERIEM? V ČOM, PRETOŽE AJ JA ŤA MÁM UŽ POKRK!" Juán sa medzitým trocha upokojil a zmiernil hlas:
"Tak za prvé, tvrdíš ako sekneš s tancom a ja ako tvoj tréner a priateľ neakceptujem toto tvoje rozhodnutie! Ak ty si príliš lenivý nájsť si partnerku, tak to nechaj láskavo na nás!"
"ALE!...Juán....tie dievčatá sú strašné! Sám som sa o tom teraz presvedčil! Kde ich zháňaš prosím ťa?! Sú ľavé ako lamy!"
"To je jedno, aspoň sa snažím zachrániť ti kariéru! Si profík! To že sa zamiluješ do jednej Ruskej sopľane, necháš sa ňou využiť a potom ti zdúchne pred očami nie je môj problém! Ty ako dospelý človek by si sa niečím takým nemal nechať rozhodiť! Dievčatá prídu a odídu! Hľadáme ti iba partnerku do tanca, nie na celý život, už to pochop!" Drew zostal bez slova. Chápe o čo mu ide, ale nepáči sa mu spôsob akým to robí. Prehodili medzi sebou pár pohľadov a povzdychov, až nakoniec povedal:
"Lenže ja nechcem aby ste mi hľadali partnerku do tanca. Nepotrebujem to!" nevedel ako inak im dohovoriť.
"Pozri, Drew. Mňa Juán len pekne poprosil a naozaj ti nájdeme tú najlepšiu čo môžeme, viem ti to zaručiť," pridal sa Rodrigo. Drew si chytil tvár, zahrabol do vlasov, strácal nervy:
"Ale ja nechcem aby ste ju hľadali preboha živého! Tanca sa nevzdám, dobre?! Nemusíte sa báť, ale partnerku mi nehľadajte!"
"Ako chceš potom tancovať?! Bez partnerky??!" nechápal Juán.
"No pretože som ju už našiel kriste pane ty kretén!"

TO BE CONTINUED

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Eunka Eunka | 12. june 2016 at 21:18 | React

Toto byla zase skvělá část!!! A zase takový konec, že chci vědět hned, co tam bude dál! :-P Nejlepší jsou Hyuna a Drew části :D Těším se na pokračování... moc a moc!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement