Can You Help Me? 17 [THE END]

24. august 2011 at 22:14 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
Posledný dielik...snažila som sa, je aj dlhší než ostatné diely, ale snáď sa
bude páčiť a pevne dúfam, že celá poviedka sa ti páčila Lulí ^^

17

Luella sa snažila vyčítať reakciu svojho milovaného pohľadom na jeho tvár, ale nevedela vôbec, aké myšlienky behajú po jeho mysli. V tom zrazu niekam zutekal preč. Luella za ním kričala, ale on sa na ňu ani neotočil, tak rýchlo ako prišiel, tak aj odišiel. Luella pokľakla na zem a zobrala paličku z baby testu z miesta, kde ju zahodila a lepšie sa na to prizrela. Nebolo pochýb, je tehotná. Lenže...je na to sama. Ešte chvíľku tam takto sedela podopretá o vaňu sediac na studenej dlážke a pozerajúc nemo na displey už spomínanej paličky. Po asi pol hodinke sa postavila a namierila so to von z kúpeľne na jej

posteľ, kde si pomaličky ľahla a snažila sa premýšľať. Chcelo sa jej plakať. To ako utiekol....on nechce aby dieťa mali? Cíti sa snáď horšie než keby jej niekto v rodine zomrel. Nemohla s tým ale nič urobiť. Iba zavrela oči a skĺzli jej po líci kvapky sĺz. Skôr než mohla úplne zaspať, niekto vrazil dnu cez jej dvere a ona sa vystrašene postavila a už sa chcela schovať, bála sa, že je to nejaký lupič alebo vrah, ale nie....bola až prekvapená, keď videla ako k nej prichádza Heechul aj s malými papučkami v rukách. Prišiel úplne k nej a Luella vystrúhala grimasu nechápavosti. On sa iba usmial a podal jej tie maličké papučky pre bábätká. Potom ju vystískal a ona stále nechápala. Pozrela sa na tie papučky, boli fakt mini, ale krásne. On sa iba usmial:
"To som kúpil pre naše dieťatko, som taký šťastný, že budeme mať spolu dieťa!" začal výskať a zdvihol Lulí do výšky a začal sa s ňou točiť sem a tam, až nakoniec neskončili na posteli a on ležal na nej. Lulí sa rozosmiala, pretože ju to potešilo. Ako na nej ležal, začal ju bozkať na rôznych miestach tváre, aj tela až ju to šteklilo. Nakoniec dal hore jej tričko a ucho priložil k jej brušku. Ona mu buchla rukou do hlavy:
"Čo to robíš?! Veď ledva to má pár milimetrov, kopať to ešte nebudeš počuť," zachichotala sa. Heechul teda prestal robiť trápne blbosti a riekol:
"Zajtra by si mala ísť na ultrazvuk..."
"P-prečo...načo?!" začudovala sa až zľakla Lulí. Heechul sa iba mierne usmial, až nakoniec vyceril svoje takmer upírske a biele zuby:
"Lebo chcem naše dieťatko vidieť aj na obrázku snáď, nie?!" Luella sa zachichotala, to je celý Chul! Zahrabla sa mu rukami do vlasov a vlepila mu letmý božtek na jeho krásny noštek, ktorý nikdy v živote skalpel nevidel. Nakoniec sa bozkali na pery, až kým to nevyvrcholilo v zase vášnivú noc.

Lulí ešte ani neotvorila oči a už sa snažila nahmatať Heechula na posteli vedľa nej, ale keď nikoho tam nenachytala, okamžite otvorila oči a porozhliadla sa po izbe a potom zašla aj do kúpeľne, ale nikde nikoho. Nakoniec prezrela izbu ešte asi dvakrát, kým nenašla na stolíku na strane kde spal Heechul, dopis. Otvorila ho a stálo tam:
Prepáč miláčik, musel som skôr odísť kvôli aktivitám, potom pôjdem navštíviť svojich rodičov a ty nezabudni ísť na ultrazvuk! Ľúbim ťa!
Usmiala sa. List si pekne schovala do svojho super tajného šuflíka s cennosťami a začala sa chystať. Nahádzala na seba úplne obyčajné oblečenie, ktoré len tak vytiahla náhodne zo skrine a vyšla z domu. Trošku sa ponáhľala do nemocnice, inak by tam musela čakať v dlhom rade. Prišla tam a išla na oddelenie gynekológie. Našla tam svojho lekára a pred ňou boli ešte dve ženy, ktoré mali pomerne veľké bruško, tak jej došlo, že oni budú tiež tehotná. Tak si sadla a počkala. Nakoniec sa za hodinu dostala na rad a povedala svojmu gynekológovi všetko čo sa v poslednom čase zmenilo. Usmial sa a musel urobiť pár testov a spraviť jej aj ultrazvuk. Tak si ľahla na takú divnú posteľovú dosku a vyhrnul jej tričko, kde videl jej pekne ploché, čoskoro veľké, bruško. Dal jej na miesto pod jej pupok taký chladivý gél a nakoniec jej po tej časti brucha behal s divnou vecičkou, ktorá bola pripojená na taký divný počítač a tam mohla Lulí vidieť taký menší plod jej dieťatka. Doktor sa na to lepšie pozrel a spravil jej aj fotku toho plodu. Nakoniec keď bolo všetko hotové, dal jej menší papierik, kde bola tá fotka dieťatka a ešte sa ho skúsila spýtať na poslednú vec:
"Pán doktor....asi ešte neviete zistiť, či to bude dievča alebo chlapec, čo?" doktor sa usmial:
"Mladá pani, to by bolo moc zložité v dnešnej dobe, samozrejme, že sú zvláštne prístroje a rôzne spôsoby ako to zistiť, ale v našej krajine to ešte nie je zavádzané, bohužiaľ," Luella sa mierne usmiala, čakala takúto odpoveď, ale predsa trošku dúfala:
"Nevadí, aj tak Vám veľmi pekne za všetko ďakujem, pán doktor," riekla nakoniec a rozlúčila sa s ním. Pomaly vychádzala z budovy pozerajúc sa na ten krásny strap papiera, ktorý pre ňu znamenal veľmi veľa. Keby nebolo Chula, ani by takúto kontrolu nepodstúpila. Dúfala, že dnes sa ho dočká, tak či tak, on predsa ten ultrazvuk chcel, či nie?!
Za hodinku sa aj dostala domov a sadla si na posteľ. Sama nevie prečo, začala sa cítiť moc unavene, akoby bola na práškoch. V tom z ničoho nič zaspala. Ani sa nevyzliekla, zaspala držiac v ruke fotku ultrazvuku.
Ani nie za dve hodinky pomalinky otvorila oči a cítila sa tak...inak? Pozrela sa okolo seba. Bola v pyžame, vlasy nemala v cope ako si ich ráno dávala a bola pekne zakrytá. Všetky veci boli krásne uložené a tu si všimla postavu, sediacu na kraji na druhej strane jej postele. V rukách už ani nemala ten papierik. Všimla si, že tou osobou je Heechul a všimla si, ako zviera v rukách ten už náš známy papierik. Usmieval sa kým sa na to díval a ako sa otočil, všimol si spýtavý pohľad Luelly. Okamžite sa k nej zošuchol:
"Toto je plod, všakže?" ukázal na malú bodku na fotke. Lulí sa usmiala a prikývla:
"Odkiaľ to vieš?" pokiaľ sa vedelo, chlap sa nikdy v ultrazvukoch nevyznal, vždy si myslel, že plod je niečo iné, ale on to ovláda všetko tak perfektne! Aha...veď sme zabudli, že náš Chulie je predsa taký divný druh ženy. Chul ju pobozkal na pery:
"Som taký šťastný," povedal tak presvedčivo a ešte sa díval do jej očí tak uprene....že sa v jeho očiach takmer stratila.
"A kedy že prídu tvoji rodičia?" spýtal sa nakoniec a to vytrhlo Lulí z premýšľania:
"N-no ja...neviem práveže..." zrazu jej zazvonil mobil. Rýchlo sa poň natiahla k stolíku a zdvihla to. Heechul moc nerozumel čo hovorí, ono totiž nerozprávala po kórejsky. Ako zložila, usmiala sa na neho:
"Máš šťastie, moji rodičia prídu už zajtra ráno...." Chul sa vystrašene na ňu pozrel a nasucho preglgol:
"Hups. Vieš čo? Ja musím ísť niečo vybaviť a zajtra sa stretnime pred tvojim domom o deviatej ráno a pôjdeme na stretnutie s tvojimi rodičmi, ok?" a zrazu zdúchol. Toto je už druhýkrát! Lulí sa naštvala, nestihla sa mu pozdraviť a už sa tam ocitla sama. Uvedomila si v tom, že si zobral aj krásnu fotku ich plodu! Treskla rukou na posteľ a z tej depresivity čo teraz cítila sa tak zrútila, že zaspala.

Niekto búchal na dvere domu spiacej princezny. Pomaličky sa prebudila z krásneho sna a vyteperila sa z postele a namierila si to k dverám. Ako ich otvorila, videla tam stáť dve osoby, ktoré na pohľad najprv nespoznala, až keď povedali:
"Ahooj Lulí, dcérka naša!" došlo jej, kto jej teraz vpadol do bytu. Pozrela sa dozadu na veľké hodiny na stene, ktoré ukazovali osem hodín ráno a pozrela sa na rodičov, ktorí ju pevne objímali.
"Ako sa máš?" spýtal sa prvý otec. Lulí sa usmiala a prikývla na náznak, že dobre. Ako vošli obaja dnu, Lulí zatvorila dvere a išla sa osprchovať a pripraviť. Kým bola v kúpeľni, napísala ešte sms-ku Chulovi, kde mu píše, že jej rodičia k nej dorazili skôr než sa predpokladalo a že nech okamžite príde za ňou.
Ako sa osprchovala a obliekla, hneď k nej prišiel Chul. Keď ho zbadali jej rodičia, nechápavo sa dívali raz na jedného a raz na druhého. Chceli vysvetlenie. Namiesto toho, aby im teraz niektorý z nich dvoch niečo vysvetlil, Luella potiahla otca aj matku von a všetci štyria sa ocitli na ulici. Heechul navrhol že by mohli ísť niekam do reštaurácie, kde ich nebude nikto vyrušovať, niekam do súkromnej miestnosti. Ako tam dorazili, hneď tam mali k prístupu jednu miestnosť a tam si posadali. Jej rodičia si sadli naproti Luelle a Chulovi. Obaja sa nespokojne tvárili. Lulí vedela, že toto bude ťažký oriešok. Chul sa snažil hneď od začiatku:
"Oci...mami....ja..."
"Kto si a čo chceš?!" naštval sa Luellin otec hneď v tom momente ako vyšla prvá hláska z Chula. Luella rukou zastavila Heechula, svoju ruku dala na jeho ústa a on sa divne pozrel na ňu svojimi veľkými kukadlami. Vzala to teraz do rúk sama Lulí:
"Volá sa Heechul. Mami...oci....my dvaja....chodíme spolu a máme sa naozaj radi a chcem, aby ste náš vzťah prijali a ešte k tomu...." Luella sa pozrela na Chula a sklopila zrak do zeme, ruku z jeho úst tiež dala dole. Chul vedel, kam tým mieri, ale nebolo by dobré hneď takto narýchlo spomenúť, že čaká dieťa. Preto sa zhostil reči skôr, než sa to mohlo pokaziť ešte viac:
"Ja.....žiadam vašu dcéru o ruku....tu a teraz," očkom sa pozrel na prekvapenú Luellu a on sa iba uklonil a takto tam čakal. Luelliní rodičia neboli s týmto nápadom nadšení.
"Dcérka...odkiaľ sa poznáte?"
"Sme spolužiaci a už sme spolu dlhšie, mám ho vážne rada...."
"Je v tom dieťa, že?! Si tehotná, priznaj to!" vykríkol jej otec a ako to povedala, Chul sa dal do normálnej polohy a pozorne sledoval situáciu. Chcel to vysvetliť, ale Luella musela všetko zase zobrať do vlastných rúk:
"Tati...mami....ja ho milujem a on mňa tiež....splodili sme pred pár dňami dieťatko a chceme si ho nechať..." v tú chvíľu jej mama mierne odpadla a otec sa naštval ešte viac:
"Si normálna?! Ste VY dvaja vôbec normálni?! Chceš, aby tvoja mama umrela na šok?!" nahučal na ňu jej otec a bolo jej do plaču. Nečakala, že jej rodičia to budú brať ťažšie, asi sa nedokážu zmieriť s tým, že miluje Kórejčana. Každý vraví, že je to iná mentalita, že nebude šťastná, ale keď ona ho tak miluje a verí mu...Už nemala čo povedať, nevedela už ako brániť ich lásku, sklamala. Chul sa začal potiť, pretože sa nevedel rozhodnúť, či má niečo povedať, alebo nie. Nakoniec predsa prehovoril:
"Ja vašu dcéru nesmierne milujem...moji rodičia nám vzťah schvaľujú a som strašne šťastný, že budeme mať dieťatko, ale rád by som si ju aj vzal, pretože dieťa by malo vyrastať po boku oboch rodičov a chcem, aby nieslo aj priezvisko našej rodiny. Verte mi...milujem ju najviac ako sa dá a dal by som za ňu aj za dieťa svoj život. Verte mi prosím...verte nášmu vzťahu..." pozrel sa do očí raz jemu a raz jej a jej matka začala už dýchať pravidelnejšie. Niečo jej našepkávalo, že mu veriť má. Pozrela sa na raz na Heechul a raz na svojho manžela:
"Drahý...." ten zrejme premýšľa, čo spraviť. Bol zahnaný do úzkych. Prikývol:
"Tak fajn....ale ak ju čo i len raz rozplačeš, prídem si po ňu!" riekol jej otec a to znamenalo pre Chula aj Lulí víťazstvo. Tak sa objali pred jej rodičmi a šťastne po rannom čaji všetci vyšli do ulíc. Jej rodičia chápali, že jej dcérka aj s priateľom potrebujú chvíľku byť osamote, preto sa vzdialili a odišli niekam do obchodu, kým Heechul aj Luella sa prechádzali parkom ruka v ruke. Luella sa červenala celú cestu, pretože stále nemohla uveriť tomu, že ju požiadal o ruku pred jej rodičmi. Ako sa potichu prechádzali, prišli k lavičke, ktorá bola od snehu. On dal sneh z nej dole a sadli si tam. Luella sa dívala niekam do diaľky a keď sa jej ruky Chulie pustil, spozornela. Pozrela sa na neho, ale on si kľakol naproti nej a vytiahol niečo z vrecka. Bola to malá biela krabička a otvoril ju. Bol v nej krásny prsteň, ktorý sa okamžite blýskal. Na vrchu bol veľký kamienok, ktorý bol určite drahý a zvyšok prsteňa bol posiaty inými drahokamami.
"Vezmeš si ma....Luella?" riekol a tak krásne sa jej zadíval do očí. Luella sa mierne usmiala, začervenala a chytila si lícia, pretože bola v miernom šoku.
"Myslím si, že keď si sa pýtal mojich rodičov a nenamietala som, tak to znamenalo áno...." uchechtla sa a on sa usmial od ucha k uchu. Zobral jej ruku, z ktorej dal dole rukavicu a na prostredník na pravej ruke jej dal prsteň. Vyzeral na jej ruke úžasne. Usmiala sa a Heechul sa k nej nahol a jemne ju pobozkal na pery. V tom sa do bozku zaplietli aj ich jazyky a takto sa tam bozkávali, kým nezahrabla rukami do jeho vlasov. Nakoniec sa postavili a zdvihol ju do výšky, ako to vždy zvykol robiť, keď bol hrozne šťastný.

O dva mesiace neskôr:
"Fuh, tak tá svadba bola niečo!" vykríkol Teuk po pár hodinách od konania sa svadby. Všetci členovia prikývli. Totiž na svadbe boli len Super Juniori a rodičia Chula aj Luelly. To boli všetci hostia, veď to je tak akurát, nie?
"Najviac sa mi páčilo, ako Lulí hodila tortu do ksichtu Ryeowooka," smial sa ako ujetý Yesung. Ryewook sa na neho podráždene pozrel, nepáčilo sa mu vôbec, že si z neho ešte stále uťahujú:
"Tak a dosť! By stačilo nie?! Tch....aspoň som ju celú zjedol! A vám sa neušla!" nedal sa Ryewook. Všetci dostali záchvat smiechu.
"To si sa teda trafil!" riekol mu na to Zhoumi, ktorý sa prestal hneď aj smiať, keď si spomenul ako na svadbe dopadol on! Nechcel, aby si na to ostatní členovia spomenuli, ale už bolo neskoro:
"Alebo ako tam Heechul skoro znásilnil Zhoumiho, to bol masakeeeer!" riekol nadšený Henry. Zhoumi sa nadurdil a išiel sa zavrieť do izby. Keď smiech sa trochu ustálil, všetci si posadali na veľký gauč a vydýchli si.
"Tak či tak, bola to úžasná svadba," riekol Shindong.
"Ani sa ti nedivím, keď si tam vyžral všetky zákusky," povedal Sungmin.
"Keď tak nad tým premýšľam, išiel si tam kvôli Luelle a Heechulovi, alebo len aby si sa tam nažral?!" ohradil sa Kibum, ktorému tento fakt neušiel. Shindong sa zakryl vankúšom a Kangin na neho hodil ďalší:
"No fuj ty prežierač! Prasa!" riekol Kangin.
"Ty sa neozývaj, ani ty si nebol o nič lepší!" doberal si ho Kyuhyun. Kangin hodil na neho nenávistný pohľad a Kyuhyun sa okamžite radšej zakuklil.
"No dobre detská....ide sa spať," vyhlásil Teuk a všetci sa pobrali do svojich izieb.

O šesť mesiacov neskôr:
"AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!" kričala Lulí, kým ležala v nemocnici a snažila sa tlačiť najviac ako mohla. Sestrička ju držala za ruku a doktor sa jej snažil pomôcť pri pôrode, ktorý ju strašne bolel. Druhá sestrička okamžite zavolala jej manžela, aby tam čím skôr prišiel a upokojil svoju ženu. Ani neprebehlo 5 minút a Heechul sa tam objavil aj v nemocničnom rúšku a v zelenom oblečení a hneď sa ujal sestričkinho miesta, ktorá už prichádzala o ruku. Heechul podal Lulí ruku a pevne ju držal, ale to skôr ona mu tam ruku stláčala ako o život:
"AAAAA kde si bol tak dlhooo!! AA to bolí!" kričala na Chula. Ten sa snažil nadýchnuť, pretože ruku mu tak silno stláčala, že prestával ju vôbec cítiť:
"Strašne mi tlačíš ruku, uvoľni sa viac!" hovoril jej Chul, ale ona namiesto toho mu ruku potlačila ešte viac a on zvrieskol od bolesti.
"Kurňa nekrič, kričať tu mám ja!" kričala na neho Luella, Heechul skoro prišiel o ruku a o bubienok, ale prežil to. Za 10 minút konečne z Luelly vyšla hlavička dieťatka a doktor pomaly vyťahoval to zúbožené dieťatko do svojich rúk. Keď dieťa bolo celé vonku, doktor prestrihol pupočnú šnúru a dieťatko podal opatrne sestričke, ktorá ho zababušila do prikrývky. Luella uvoľnila ruku a Heechul keď videl aj tú krv, odpadol na zem. Ostatné sestričky sa ho okamžite ujali a vyviedli ho z miestnosti a Luella sa vystrašene za ním dívala. Ale skôr než sa mohla informovať, čo s ním je, lekár jej už podával dieťatko v mäkučkej prikrývke:
"Je to dievčatko," ona si vychutnávala jeho prvý plač a krásnu tváričku. Usmiala sa, keď videla šikmé očičká a jemné obrysy otca tohto úžasného dieťatka. Bola taká šťastná, až plakala a bola šťastná, že jej bolesti konečne pominuli. Ako si dieťatko držala a začala ho kojiť, všetci miestnosť opustili. Luella sa tam ocitla sama s dieťatkom. Ešte stále jej nevidela očká, stále ich mala zatvorené. Nakoniec vošiel dnu Heechul, ktorý mal prestrašený výraz v tvári. Luella si ho všimla a hneď ho k sebe zavolala. Ten sa hneď pozrel na dieťa a zobral si ju do náručia:
"Je tak krásna.....presne ako maminka," mierne sa usmial na Lulí, ktorá sa tiež šťastne usmiala.
"Má aj krásne zelenkavé očka po mamičke..." na to sa Lulí musela pozrieť, nechcelo sa jej veriť.
"Škoda len, že je zväčša po mne a nie po tebe," vyplazil na svoju ženu jazyk. Luella si založila ruky k prsiam a potom chcela dieťatko zobrať k svojmu náručiu, lebo sa urazila, ale on to nechcel dovoliť:
"Čo keby sa volala Hyunjae?"
"NIE! Bude sa volať Haneul!" vykríkla Lulí, vždy chcela, aby sa jej dieťa tak volalo, presnejšie dievčatko. Heechul odmietal:
"Nie! A bude Hyunjae!"
"Ja ti dám také Hyunjae, že sa z toho poserieš! Bude Haneul a hotovo!"
"No tak zlatkooo...nehnevaj sa na mňa, tak bude Haneul, iba som si ťa doberal," mrkol na ňu, ale ona sa stále tvárila urazene. Zobrala z jeho náručia dieťa a držala si ho pri sebe. Heechul sa naštval:
"Si hnusná, vieš to!"
"A ty ešte viac, ty hnusná babizňa!"
"Čo si to povedala?!"
"Iba toľko, že si sprostá ženská!"
"TY....!! MRCHA!" postavil sa Heechul a našpúlil pery, lebo sa naštval. Na to sa Lulí rozosmiala, pretože dieťatko sa tiež začalo usmievať, zrejme sa jej "hádka" jej rodičov páčila. Heechul sa tiež usmial.
"Nesmej sa....ženská!" riekla mu a on sa naštval ešte viac:
"Tch! Že som si ťa bral...prečo som si ťa vlastne vzal?!"
"A zase sa doťahujú?!" riekol neznámy hlas a obaja Lulí aj Chul sa pozreli smerom k dverám, kde stál Teuk a vedľa neho aj Kyuhyun, Ryewook, Sungmin a Eunhyuk. Ten, čo poznamenal tento fakt, bol Teuk a hneď ako ho Chul zbadal, začal ho naháňať po celej nemocnici. Luella sa zasmiala a ostatní prišli k nej a pozreli sa na dieťatko.
"Prečo si si zobrala za manžela takého magora?" spýtal sa zvedavo Kyuhyun, ktorý si založil ruky k prsiam.
"Čo ja viem? Možno je to preto, že ho hrozne milujem a rada sa s ním doťahujem...alebo je to len preto, že ho proste milujem..." na to sa všetci zasmiali. Veru...vo svete sú všelijaké rôzne páry. Dúfam maličká Haneul, že si dosť srandy užiješ pri svojich rodičov.

THE END

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lulí Lulí | Web | 24. august 2011 at 22:31 | React

*Pod stolem*
.
.
.
.
.
.
.
*mrtvá*
.
.
.
.
.
.
*vzkřísená*.
.
.
..
.
Holka, já jsem umřela, tak tohle byla totální....bomba! Muhahahaha...tak úžasnej j´konec...prostě....no....něco úžasného! Buhehehehehe....no fakt! Dokonalost! A ty hlpody tam...no smrt moje :D

2 Yukiho Yukiho | Web | 2. september 2011 at 21:18 | React

ALEEX!! :D prekonávaš sa. Zvyčajne si konce príbehov nechcem prečítať, ale toto som musela (koniec koncov, ako u väčšiny tvojich príbehov). A spravila som dobre. Zvyčajne skoro všetko končí prehnane sladko, ale ty.. Proste si to zabila. Je to také, ako to v poviedke s chlapíkom, či ženskou, ako je Heechul má byť. :*

3 Replica Louis Vuitton Handbags Paypal Replica Louis Vuitton Handbags Paypal | Email | Web | 18. september 2012 at 9:36 | React

This website is the highest quality internet site.And,welcome to our website, it will give a surprise for you!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement