Can You Help Me? 16

8. august 2011 at 21:05 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
Konečne čo? :D Nemala som moc náladu a tak ale konečne som sa odhodlala:D

16

Ako náhle nastalo krásne nové ráno, Luella sa zobudila v náručí princezničky Heechula. Ako sa tak na neho dívala, fakt vyzeral ako princezná, ktorá teraz zaspala a treba ju zobudiť bozkom na pery. Usmiala sa, zachichotala a naklonila sa k nemu. Svoje pery priložila jemne na tie jeho a on mierne otvoril očká. Usmial sa a bozk jej opätoval, až sa na ňu skotúľal a on sa dostal nad

ňu a tak ju bozkal. Rukami zašiel pod paplón a začal jej hladiť stehná, potom prsia, až nakoniec Lulí sa jemne dotýkala miest pri jeho rozkroku. To ho tak vzrušilo, že silno zmrštil v rukách prikrývku a aj sa mu postavil, ale Luella ho zhodila zo seba a utiekla do kúpeľne. Heechul buchol silno rukou do postele a spadol z postele. To ale nečakal, nevedel že je pri kraji a keďže spadol dosť na tvrdú dlážku, vyšiel tak strašný krik, až sa otriasal celý barák. Luella, ktorá akurát bola v sprche, tiež skríkla, lebo sa zľakla. Obmotala si okolo seba uterák a vyšla z kúpeľne von. Tá videla ako na zemi leží Heechul, ktorý sa zviera v bolestiach a iba na neho zazerala. Nie že by mu išla pomôcť, začala sa na ňom smiať:
"Bože kričíš horšie jak nejaká baba!" ukazovala na neho prstom a ten sa vražedne na ňu pozrel. Ohrnul nosom a postavil sa na nohy. Tváril sa, že sa absolútne nič nestalo a vošiel do kúpeľne skôr, než sa Lulí spamätala. Tá začala klopať a búchať na dvere, nech ju pustí, bo bola prvá, ale on na to zvysoka kašľal. Luella sa vzdala, prestala búchať na dvere a dupla si nohou. V tom sa mierne otvorili dvierka do kúpeľne a Chul z nej vystrčil svoju hlavu. Vyplazil jazyk a skôr než mohla Luella mu jednu nepeknú vraziť, zavrel zase dvere, zamkol a vošiel do sprchy. Začal si vyspevovať a Lulí na neho kričala, nech prestane, ale keď sa započúvala do jeho krásneho hlasu, nemohla odolať. Miluje jeho hlas, je tak úžasný a proste...MILUJE HO!
-Sakra prebuď sa Lulííííí! Ako môžeš milovať takú babizňu ako je on?! Tch....a ešte k tomu je všade chlpatý...že sa baba ako on nehanbí?!- z myšlienok ju vytrhlo hlasné vypnutie prúdu vody a škriepot dverí, keď z nich vychádzal Chul. Luella sa na neho otočila a naštvane sa na neho pozrela. Odvrkla si nejaké podráždené nadávky na účet Heechula, ktorý sa na ňu díval tak vystrašene, že by dokázal prekonať tvár prestrašeného dieťaťa, ktoré sa chystá znásilniť pedofil. Fakt....ono to bol ešte horší fejs! Lulí si jeho tvár ani nevšimla, okamžite vošla dnu a osprchovala sa. Netrvalo to dlho a ako vyšla von, Heechula nebolo nikde! Naštvala sa, skúšala ho nájsť v taške, ktorú v izbe mala (podotýkam bola FAKT malá!) a hľadala aj v skrini, čo je asi pravdepodobnejšie miesto úkrytu takej veľkej ženy ako je Heechul. Nenašla ho tam. Tak sa teda rýchlo obliekla, vyšla z domu, ktorý zamkla a schodmi dole sa dostavila pred bránu. Tam stál vonku už oblečený Chul. Lulí si vzdychla tak nahlas, až vrabec na strome odletel. Heechul sa otočil smerom čo išla Luella a chcel ju objať, ale dala pred seba ruku:
"Dotkneš sa ma a už ma v živote neuvidíš..." vyhrážala sa mu, teraz bola maximálne na neho nahnevaná. Išla niekam vpred a on ju nasledoval. Chytil jej ruku, na to nepovedala nič, pretože sa na neho dlho hnevať nedokázala...keď on ma proste tak CHUTNÝ kukuč! Prechádzali sa mestom, pretože mali v škole prázdniny. Za chvíľu sú tu Vianoce a chcú ich potom spoločne osláviť. Lenže Chul spomínal, že by mali navštíviť ich rodičov, najprv by mali navštíviť rodičov Chula, takže Chul to vzal do vlastných rúk. Luella na to aj zabudla a nemala ani poňatia, kam ju Chul vedie, proste išla s ním, odišla by s ním hoci aj na koniec sveta. Len nech sú spolu. Prišli na jednu ulicu, ktorú Luella v živote nevidela. Prišli k jedným dverám a Luella bola prekvapená, čo tam robia. Heechul sa na ňu usmial, čím jej dodal odvahu a zazvonil. Taká jedna pani, o dosť nižšia než bol Heechul, otvorila dvere a privítala ich. Na Luellu sa pozrela tak divne, neopísateľne. Vošli teda dnu a Heechul s Luellou si sadli do obývačky k stolu, kde si kľakli. Sedel tam aj Heechulov otec, ktorý keď ich zbadal, okamžite položil noviny čo práve čítal na stôl a ruky si zložil k stehnám. Luella sa na neho pozrela, ale iba na chvíľku, pretože pohľad jeho otca ju zabíjal. Samozrejme, že jej došlo, že sú to rodičia jej najväčšej lásky, ale bála sa. Zabudla úplne na to, že sa včera na niečom dohodli. V tom si prisadla k jeho otcovi aj jeho matka a tiež sa netvárila nejako nadšene. Heechul sa poklonil a Luella tiež, zo slušnosti sa to v rodinách robí.
"Ahojte, mami...otec...dlho sme sa nevideli," atmosféra nebola moc príjemná.
"To veru....na čo si prišiel? Povedal som, že ak odídeš z domu, nikdy sa nemáš vrátiť!" kričal na neho jeho otec a Heechul sklopil hlavu a snažil sa prosiť o odpustenie, ale jeho hrdosť to moc nedokázala. Luella sklonila hlavu:
"Prepáčte mi otec, odpustite mu, prosím Vás," ten sa na Luellu pozrel ešte horšie a skoro by išiel kričať aj na ňu, keby to do rúk nevzala pre tento krát Chulová matka:
"Takže ty si priateľka Heechula, však?" pri slove ´priateľka´, jeho otec skoro dostal infarkt. Jeho matka ho musela chytiť za ruky a doniesť mu pohár vody. Heechul sa konečne pozrel na svojich rodičov:
"Prepáčte mi, naozaj...ja len....prišiel som, aby som vám oznámil, že milujem ju a v budúcnosti chcem s ňou žiť. Preto si pýtam vaše povolanie a taktiež by som bol rád, keby ste ju do rodiny prijali," obaja jeho fotrovia sa na seba pozreli a potom sa matka prihovorila k dievčine:
"Ako sa voláš, drahá?" tá sa už tiež na nich priamo pozrela a predstavila sa:
"Volám sa Han Hyo Luella..." predstavila sa Luella a ešte raz sa hlavou poklonila.
"Dobre a koľko máš rokov, dieťa?" Luella sa naštvala, neznášala, keď jej niekto vravel, že je dieťa! Začala jeho rodičov neznášať. Dlho ale nemohla, pretože musela odpovedať:
"Mám 21....a som spolužiačkou Heechula..." jeho matka zvraštila čelo, to ju vážne prekvapilo. Chul chodí do veľmi dobrej, špičkovej školy a keď počula, že Luella je tiež z tej školy, začala brať Luellu oveľa lepšie. Heechul sa taktiež zastal Luelly:
"Je najlepšia z triedy a zvykla mi pomáhať s matematikou..." riekol a usmial sa na Luellu, ktorá sa tiež snažila o úsmev, lebo sa tu cítila vážne divne a bála sa, že ju neprijmú do rodiny...aj keby bola úplne chudobná ako kostolná myš, nemala čo jesť a chodila do najhoršej školy sveta....museli by ju prijať tak či tak, všakže?! Lenže ona má to šťastie, že chodí do špičkovej školy, takže jej takpovediac ani nemajú čo vytknúť. Jeho otec sa usmial na Luellu:
"To je dobre, len ho pekne uč a váš vzťah vám schvaľujem..." hoci na Heechula sa ani raz nepozrel, na Luellu sa usmieval takmer stále a jeho matka taktiež. Chul už teraz cítil, že to je polovičné víťazstvo, ešte bude treba spracovať rodičov Luelly, ale to bude trochu zložitejšie, pretože do Kórey majú prísť až budúci mesiac, takže budú musieť počkať. Za ten čas aspoň môže spoznať svojich svokrovcov. Ešte chvíľku tam pobudli, Chulová matka si ešte vypýtala Lulíiné číslo a nakoniec obaja odišli domov. Chul išiel Luellu odprevadiť domov. Cestou sa nijako vážne nerozprávali, iba Luella mu oznámila, že jej rodičia sem prídu o mesiac, takže spozná ich rodičov až neskôr. Keď prišli pred bránu Luelliného baráku, zastavili sa tam a Heechul pevne zovrel do objatia svoju lásku:
"Milujem ťa, láska moja...."
"Aj ja teba a tvoji rodičia..." Chul jej skočil do reči:
"O nich sa neboj, už dávno ťa prijali, len ťa skúšali a chceli zistiť tvoje nedostatky, inak by ťa prijali aj keby neviem čo. Pre nich je hlavné, že ťa milujem a som s tebou šťastný," pozrel sa jej do očí a takto si tam chvíľku hľadeli, kým nezačal padať sneh. Luella sa pozrela smerom hore, odkiaľ tie krásne a biele vločky padali. Zdvihla asi do výšky svojej brady svoju ruku a nechala, nech pár z vločiek padne na jej ruku. Heechul vložil svoju dlaň do tej jej a ona sa pozrela na neho. Prisal svoje pery na tie jej a takto ju tam chvíľku bozkal. Nakoniec ich ruky spočinuli dole a iba sa držali navzájom a bozkali, kým ten krásny sneh padal. Keď ich bozk bol prerušený samotným Heechulom, začali sa zase dívať do svojich očí.
"Miláčik...od zajtra sa musím venovať skupine kvôli albumu, takže asi dva týždne, možno viac sa neuvidíme...už teraz mi chýbaš..." keď to Luella počula, chcela sa rozplakať. Nevie si predstaviť, že teraz ho neuvidí viac než týždeň, bude bez neho...bez jeho hlasu, jeho tela, jeho pier....bez jeho vône.
"A čo naše Vianoce?"
"Sľubujem, že prídem aspoň na deň Vianoc..." čo má byť približne za tie dva týždne. Chytila sa ho za to ešte pevnejšie a pobozkala ho jemne na krk. To ho šteklilo, ale zároveň vzrušovalo. Pobozkal ju znovu na pery a potom jej ešte pošuškal krásne slová, čo ju mali uspokojiť a potom ju pustil a odchádzal preč. Ešte jej kýval kým odchádzal a ona mu odkývala. Keď bol dostatočne ďaleko, skĺzla jej slza z oka. Nechcela aby to videl, inak toto dlhšie odlúčene by ho bolelo ešte viac. Ešte dlho sa dívala na miesto, kde len pred chvíľkou stál Heechul. On sa z jej dohľadu dávno stratil, ale stále sa tam dívala. Vzdychla si, prvú slzu nahradila druhá, potom tretia a keď to vyzeralo už na veľký smútok, vošla dnu do bytu. Hneď ako si otvorila dvere, zamkla sa a ľahla si na posteľ. Zrazu jej prišla sms-ka, tak ju otvorila. Usmiala sa v momente, keď ju otvorila, pretože bola od Heechula. Stálo v nej:
Strašne mi chýbaš láska, ale neboj sa, budem ti volať, alebo aspoň písať každý deň, aby si sa necítila tak sama :-*
Usmiala sa, tak mu odpísala. Takto si písali asi ešte hodinku, až nakoniec Luella zaspala bez toho, aby sa čo i len prezliekla.

Prebehli asi dva týždne odvtedy, čo Heechula nevidela a bola celý čas sama. Zostáva už asi len 8 dní do začatia školy a ona už tak dlho s ním nebola. Nemohla sa ani zastaviť ku skupine na kávu, celkom jej chýbali tie drísty čo každý hádzal, rada sledovala, ako sa navzájom doťahujú, alebo ako si nadávajú a rôzne haluzoviny. Už keď si myslela, že zomrie od nudy práve v deň Vianoc. Krásne si vyzdobila celý byt, ale Heechula stále nikde. Ani nedúfala, že dnes bude vedieť prísť. Už ale nevedela čo robiť, keď tu jej začal zvoniť mobil. Bolo to neznáme číslo, tak váhala či to zdvihnúť, keď nakoniec sa k tomu odhodlala.
"Haló?"
"Ahoj zlatíčko, mohla by si k nám prísť na návštevu? Potrebujem sa s tebou porozprávať..." čoho sa tak bála? Volá jej iba Chulová mama. Luella súhlasila, tak si zbalila mobil do tašky, ešte nejaké drobnosti a pre istotu si so sebou zobrala tampóny, už čaká skoro mesiac na menštruáciu, ale ona nie a nie prísť, nechápe prečo. Dokonca posledný týždeň málo jedáva. Tak si ich zbalila a hneď vyšla smerom k domu rodičov Chula. Pešo sa tam dostala za asi viac než pol hodinku, hneď ako zazvonila, dvere sa otvorila a vošla dnu. Všimla si, že jeho matka je sama doma. Vyzula sa, dala zo seba dole vetrovku a jeho matka ju vzala niekam do kuchyne. Akurát niečo varila a potrebovala Luellinú pomoc. Tá jej rada pomohla, aj tak sa stále tieto dni len nudila. Pritom ako čistila cibuľu a jeho matka miešala jedlo v hrnci, sa jej spýtala:
"Drahá moja...si plodná?" Luelle v tom momente vypadla cibuľa, ktorú čistila nad smetiakom presne do neho a pomaličky obrátila tvár k jej drahej budúcej svokre a nechápala. Tá sa na ňu otočila a usmiala:
"Tak?"
"N-no...ja neviem..." Luelle zrazu prišlo hrozne špatne, tak utekala na záchod. Jej budúca svokra sa zľakla, tak išla za ňou. Lenže ako k nej prišla, Luella už vychádzala z kúpeľne a musela si sadnúť na stoličku v kuchyni. Na to si spomenula na cibuľu v smetiaku, ale tú už vybrala jeho matka a pekne dočistila. Hneď ako to spravila a pridala ju do jedla v hrnci, napustila do pohára studenú vodu a vybrala z jednej krabičky zo skrine tabletku, ktorú Luelle podala:
"Tu máš, daj si, bude ti lepšie," lenže niečo jej našepkávala, že toto nie je len tak. Preto okamžite sa zohla k Luelliným nohám a vytiahla jej ponožky. Luella na to šoknuto zareagovala a hneď chcela nohu odtiahnuť, ale skôr než mohla, jej svokra už jej pätu videla - bola úplne opuchnutá. Usmiala sa. Vedela to. Luella stále nechápala, čo má znamenať ten úsmev, nebodaj sa tak teší, že sa necíti dobre?! Na to jej to hneď vysvetlila:
"Moja....si tehotná," tá sa prekotúľala zo stoličky a voda v pohári letela na zem, našťastie sa pohár nerozbil, za to voda sa dostala nie mimo nej, ale priamo na ňu! Takže nielenže jej bolo špatne, nielenže ju boleli nohy jak fras a nielenže jej svokra jej zvestovala dieťa, ale EŠTE k tomu skončila mokrá...ale to svojim pričinením. Svokra k nej hneď podišla a pomohla jej ľahnúť si na gauč a Luella sa snažila zhlboka dýchať, pretože absolútne nechápala, čo sa jej tu Chulová matka snaží natárať:
"Akože...tehotná?!" skoro vyprskla do takého kriku, že ešte aj rybička v akvárku by zobrala nohy na plecia a utekala kade ľahšie.
"Si tehotná....keď si sa milovala s Heechulom, použili ste prezervatív? A berieš antikoncepciu?" Luella pokrútila hlavou:
"N-nie....a....nie..."
"Tak si potom naozaj tehotná, niet o tom pochýb," usmievala sa a Luella si začala hrýzť nechet:
"A-a-a to máte odkiaľ?!"
"Si myslíš, že ja som si neprešla svojim? Pracovala som ako sestrička, trošku sa v tom vyznám," mrkla na ňu a Luella sa snažila posadiť:
"J-ja..."
"Kúp si bejby test a zistíš..." usmiala sa:
"V každom prípade, som rada, že budete mať dieťa..." Luella sa tiež usmiala, bála sa, že by to neprijala jej budúca svokra ale problém teraz je, že to nedokáže prijať ani ona sama! Školu nemá skončenú, to je problém. Hoci čaká ju už len pár mesiacov školy, takže by to nemal byť problém...ale aj tak. Postavila sa teda, ešte pomohla svojej svokre s pár vecami, až nakoniec odišla preč. Cestou sa zastavila v obchode a kúpila teda ten test. Ako prišla domov, hneď sa do neho pustila. Vošla na záchod a tam si to vytiahla z krabičky a pustila sa do toho. Vycikala sa do fľaštičky a do nej strčila tú tzv. paličku z bejby testu, nechala to tam a musí počkať. Teraz čakať jednu minútu. Jedna minúta jej nikdy neprišla nejako extra dlhá, ale tentoraz to pre ňu bola ako večnosť. Hore dole si tam chodila a keď odbila tá minútka, okamžite sa pozrela na displej tej čudnej vecičky. Ukazoval dve paličky, čo znamená, že tehotná je. V tom momente jej tá malá vec spadla na zem a bola chvíľku úplne mimo. Trápila ju vec - ako to povedať Heechulovi, keď ešte ani ona nie je s touto pravdou zmierená?!
"Miláčik, si doma? Konečne dom dostal voľno..." počula Heechulov hlas. Najprv si myslela, že blúzni z toho strachu, ale na to sa otvorili dvere kúpeľne a vošiel Heechul. Okamžite vstala z dosky záchoda a prekvapene sa pozerala na Heechula.
"Čo tu robíš?" spýtal sa Heechul a na to sa spýtala Lulí:
"A-ako si sa sem dostal?!"
"No....boli otvorené dvere, tak som vošiel. Chcel som ťa prekvapiť...ale...čo sa deje?" pozrel sa na zem a tam uvidel ten divný malý stroj, ktorý v živote možno ani raz z blízka nevidel. Luella to okamžite zdvihla a hodila do malého koša, čo v kúpeľni mala. Heechul sa ešte vystrašenejšie na ňu díval. Teraz nevedela čo urobiť. Povedať mu to, či nie? Ale asi by to nemalo veľký význam, keď o tom vie už aj jeho matka...nadýchla sa a podišla k nemu bližšie. On ju chcel pobozkať, ale odtiahol sa od nej nazad, keď videl, že sa chystá niečo povedať:
"Ja....totiž.....som tehotná," vyšlo konečne z nej.

TO BE CONTINUED

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Yukiho Yukiho | Web | 9. august 2011 at 19:57 | React

kokšo.. tehotná ~ nejak sa to blíži ku koncu, že? koľko ešte dielov? bo mne to vyzerá skoro na konci.. čí?

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement