Can You Help Me? 11

3. july 2011 at 20:11 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
Zase celkom smutý diel ale s pekvapivým koncom ;P

11

Luella nemohla uveriť tomu, že toho bol Heechul naozaj schopný. Verila, že je to dobrý človek, verila, že on ju mal skutočne rád a že nikdy jej nechcel ublížiť. Mýlila sa však. Celý deň ho úplne ignorovala, vôbec nevnímala, že v triede je. Aj keď prišiel k nej, lebo sa chcel ospravedlniť, proste sa postavila a odišla, akoby tam nestál a nič jej nehovoril, akoby neexistoval. Povedala si, že na neho zabudne. Nechápe, ako mu mohla na to všetko skočiť. Keby vedela skôr, čo spravil, tak by ho ignorovala už predtým. Taktiež jej

nejde do hlavy, prečo jej to nepovedal Kibum. Dnes sa s ním musí porozprávať.
Po škole tak aj urobila. Kibum zase čakal pred školou a ona celá natešená mu skočila do náručia a jemne mu uštedrila na pery bozk. Ten bol šťastný že ju vidí. Bol rád, že je zase s ňou. Napriek tomu, čo všetko zlé jej urobil, zistil, že ju naozaj miluje a že už nikdy nechce o ňu prísť. Chytili sa za ruku a odišli na prechádzku. Kibum zobral jej tašku na svoje rameno, aby ju nemusela nosiť, aj tak bola veľmi ťažká. Ako sa prechádzali, Luella využila túto chvíľku:
"Dnes mi Heechul povedal celú pravdu. Prečo si mi to nechcel povedať?"
"J-ja no..." zatváril sa ako anjelik a snažil sa nájsť dobrú výhovorku, teraz je na ňom, čo si vymyslí:
"Veď ťa chcel zabiť! Nemohol som ti povedať môj pravý dôvod. Prepáč, že som ťa tak ranil," otočil si ju k sebe a pozrel do očí. Luella sa usmiala:
"To nič. Teraz sme spolu a som mimoriadne šťastná," povie úplne nadšene a on ju pobozká. Chytil ju okolo pásu a ona svoje ruky zaborila do jeho tmavých vlasov. Milovala, keď sa ho mohla takto dotýkať. Ich bozk bol vážne vášnivý, plný lásky. Hoci boli šťastní, na pár metrov od nich tam stála skrytá osoba za stromom, ktorá ich pozorovala a smútila za to, že niekto je šťastný. Tá osoba mala na to právo, osobné dôvody poznajú celú odpoveď na celú túto drámu, ktorá sa okolo nej deje. Ten človek, čo ich potajme sledoval, sa pozrel do zeme a slzy padali do snehu. Utrel si ich a otočil sa na odchod. V tom počul Luellin krik a otočil sa. Videl ako sa Luella naháňa s Kibumom, zabávajú sa. Radšej venoval na Luellu posledný pohľad a otočil sa, odchádzal niekam do neznáma. Vydal sa na svoju púť nešťastia, na púť toho, kto by si zaslúžil zomrieť. Nechápe, ako to mohol nechať takto skončiť. Prečo jej nepovedal pravdu? Ešte stále však má čas. Otočil sa a videl ako sa zabávajú. Ešte stále. Chcel sa rozbehnúť, prekaziť to a vykričať celú pravdu...to ako ju miluje a to, aký je Kibum hajzel. Lenže keď videl jej šťastnú tvár, rozhodol sa znovu sa otočiť a pokračovať tou cestou do neznáma. Bolelo ho, že to on nemôže na jej tvári vyžiariť úsmev, chcel byť on ten, kto ju šťastnou spraví. Ale on to žiaľ nemohol byť. Chcel, aby bola Luella šťastná, to bola jeho priorita a zrejme dokáže byť šťastná len pri Kibumovi, tak nechcel nič kaziť. Aj tak, kto si na neho o pár rokov spomenie? Luella na neho dávno zabudne, on sa jej tiež bude schválne vyhýbať a on sa sám bude utápať v smútku z toho, ako ju oklamal, z toho, že toto dovolil. Lenže...čas sa nedá vrátiť, kiežby to bolo v jeho moci. Ako odchádzal preč, zastavil sa. Pozrel sa do diaľky, kam vlastne išiel. Nohy ho pomaly zaviedli k jeho obľúbenému miestu. Celú tú cestu teraz prešiel, ani si to neuvedomil. Pozrel sa na ten krásny most a na pokračujúceho mesto na druhej strane. Začalo sa stmievať a mesto začalo svietiť. Sadol si k rieke, zase niekde pod most, ale tak, aby na ten most videl, aj autá, ktoré mostom prechádzali. Zo snehu zobral niekoľko kamienkov a hádzal ich do rieky. Pri každom udretí kameňa do vody, zacítil buchnutie aj do srdca, akoby sa mu šípy pekne po jednom do neho zapichovali. Cítil sa tak hrozne. Znovu sa rozplakal. Mal pocit, akoby bol malé dieťa, ktoré sa akurát s niekým pobilo a malo tak milión rezných rán po tele, ako keby ho to štípalo a kvôli tej bolesti plakal. Lenže táto skutočnosť je ešte horšia. Radšej by bol celý doráňaný, ale bol by šťastný, že ju má pri sebe. Lenže ju nemá, samota je to, čo neznáša a nikdy nemal rád. Jeho rodičia mu vždy hovorili, aby sa snažil nebyť sám. Nikdy ich nepočúval, až teraz zistil, čo tým mysleli. Nikdy nebral moc do úvahy čo láska je a čo vôbec predstavuje. Nikdy nemal vážny vzťah, aspoň on ho nikdy nechcel. Teraz to konečne cítil, ale nemohol ju naplno zažiť. Akurát keď si sklonil hlavu a chcel tu zomrieť, počul hlas ako na neho kričí:
"Heechul?! HEECHUL!" otočil sa a videl ako k nemu beží MinYoung. On sa rýchlo postavil a bol prekvapený, ako sa ona sem dostala. Nikdy jej toto miesto neukázal, nikdy by nestrpel, aby tu ona s ním bola.
"Heechul! Hľadám ťa všade! Po škole som ťa už nenašla, je zázrak, že som ťa tu našla! Čo tu robíš?"
"N-no ja..." nechcel jej prezradiť, že toto je jeho tajné miesto:
"Iba som sa tak túlal a spadol som sem, ale už som v pohode!" ubezpečoval ju keď sa začala na neho pozerať, či nie je niekde zranený. MinYoung ho objala:
"Bože už som sa zľakla, že sa ti niečo stala. Poď ku mne, varila som večeru," chytila ho za ruku a spoločne vyšli po tom menšom svahu na cestu a cestou k nej domov sa stále držali za ruku, ale neprehovorili ani jedno slovo. Heechul sa však díval na to, ako sa spolu držia. Cítil sálajúce teplo z jej ruky, pripomenulo mu to, ako sa držal za ruku s Luellou. Usmial sa. Boli to krásne chvíle, na ktoré nikdy nezabudne. V tom sa MinYoung na neho otočila, pretože už stáli pred jej domom.
"Luella..." riekol potichu na ňu a ona sa škaredo na neho pozrela. Tvárila sa, že to ignoruje, iba ho potiahla dnu a on si uvedomil, čo za blbosť spravil. Posadil sa na gauč a ona išla naložiť spomínanú večeru. Heechul sa díval do televízie, ktorá bola vypnutá. Skĺzla mu slza, ktorú mu utrela MinYoung. Ani nestihol zaregistrovať kedy k nemu prišla. Iba sebou mierne mykol a očami sa pozrel na ňu, ako mu tú slzu utiera. Potom sa usmiala a pozrela na neho, presne do očí. Heechul sa na ňu tiež pozeral. Teraz sa cítil, akoby sa svet okolo neho zastavil. Neodolal. Pobozkal ju. MinYoung sa prekvapila a chcela sa spýtať, čo to znamená, ale on ju bozkával ďalej. Prešiel hneď aj na krk a ona sa poddala. Začal ju vyzliekať a ona jeho. Bozkal ju po celom tele, bola to vášeň, ktorá vôkol nich planula. Nakoniec boli nahí a pomilovali sa spolu. Po milovaní, ležali pokojne na gauči. MinYoung bola vysmiata, pretože toto je to, čo tak dlho chcela, chýbalo jej to. On ju hladil po ruke a pobozkal na vlasy. V tom tajne mu z očí tiež padali slzy. Vie, že teraz urobil chybu, ale potreboval tú lásku nejako preniesť na povrch. Potreboval sa odreagovať. MinYoung mu bozkala ruku a otočila sa na neho:
"Milujem ťa..." jemne pošeptala do jeho uška a pobozkala ho. On jej bozk prijal, ale nič jej na to nepovedal. Postavil sa a celý nahý odišiel do sprchy. MinYoung sa prekvapila, ale nerobila z toho veľkú vedu. Zobrala jeho šaty a vošla mu do kúpeľne. On sa akurát sprchoval. Položila mu veci na linku umývadla. Heechul ju počul a povedal:
"Pridaj sa ku mne..." povedal. MinYoung si zahryzla do pery a prišla k nemu do sprchy. Kým na nich padala voda, celé jeho telo bozkala a dotýkala sa ho. Zašmátrala rukou do jeho rozkroku a to ho vzrušilo. Potlačil ju ku stene sprchy a dal to do nej. MinYoung si pod tým návalom tlaku vzdychla tak nahlas, že aj napriek tečúcej vode by ju susedia počuli. Heechul narážal do nej a vzdychal tiež. MinYoung si tú slasť vychutnávala, mala pocit, že spadla z nebies. V tom keď sa obaja spravili, vystriekal sa jej do úst a ona to zhltla. Ešte chvíľku s ním pobudla v sprche, keď on ju vypol a vyšiel zo sprchy. Ona sa na neho divne pozrela a sledovala ho. Usušil sa a obliekol si veci. Vyšiel von. MinYoung vyšla tiež a usušila sa. Keďže veci tam nemala, dala si okolo seba iba svoj uterák a rýchlo za nim vyšla von. Ten si zohrial večeru, čo zostala pripravená na stole a zjedol ju. Ona sa najedla tiež a v tom si zobral svoju tašku a už chcel odísť do školy. MinYoung ho ale zastavila objatím zozadu:
"Prečo takto odchádzaš? Pomiluješ ma a chceš mi povedať, že sa ti uľavilo? Prečo si to urobil? Necítiš ku mne nič?" povie a chcela sa rozplakať.
"Idem len do školy..." povie bez veľkých emócií a pustí ho. Tak vyšiel z jej bytu a išiel do školy. MinYoung si smutne sadla pred televíziu. Bola rada, že znovu mali spolu sex, ale chcela, aby k nej aj niečo cítil. Nechcela veriť, že to spravil len tak. Bola zúfalá a chcela mu zavolať, ale rozhodla sa, že uprace kuchyňu a že sa konečne oblečie. Tak či tak, aj ona musí do školy, ale až o hodinu.

Luella keď prišla večer domov, romanticky sa rozlúčila s Kibumom, zase s ním zažila krásny deň, na ktorý nezabudne. Keď vyšla do izby a išla spať, chvíľku jej trvalo než zaspala. Keby však vedela, že jej nočná mora sa jej vráti, nikdy by radšej nezaspala. Znovu v sne videla ako ju niekto ide zabiť, stále mu však nevidí do tváre. Má len útlu postavu, také čierne kratšie vlasy a veľmi diabolsky sa smeje. V tom ako ju bodol, začala kričať Heechulové meno a v tom sa celá spotená zobudila. Chytila sa za hlavu a pozrela sa von oknom. Slnko ešte nebolo ani na dohľad:
"Zase sa mi sníval ten hnusný sen. Kto vie prečo. A prečo som volala Heechulové meno? To už vôbec nedáva zmysel, veď s ním nič nemám!" to ju trápilo snáď viac, než ten človek čo ju chcel v sne zabiť. Nešlo jej do hlavy, čo s tým má Heechul stále spoločné. Lenže táto nočná mora sa jej nesnívala prvýkrát, začína sa báť a začína si myslieť, že sa to naozaj stane. Rozhodla sa, že zajtra o tom povie Kibumovi. Išla sa ešte osprchovať a nakoniec už viac pokojná si znovu ľahla do postele.

Heechul cestou do školy prišiel presne pod bránu, kde býva Luella. Pravdu povediac, odišiel z domu skôr, než by mal. Má ešte pomaly hodinku čas. Vedel, že Luella ešte spí, bolo by divné, keby hodinu pred už bola hore. Usmial sa, keď sa díval do jej okna. Vzdychol si. Spomenul si na včerajšok, to ako sa miloval s MinYoung a na dnešné ráno. Necítil pri tom žiadne city, ale pomyslel si, že by sa nemal takto ďalej utápať. On vie, že MinYoung ho stále miluje a chce ho len pre seba. Mal by to trošku využiť, nie? Otočil sa, že pôjde pomaličky do školy. Celú cestu premýšľal a stále dokola vyberal mobil a chcel vytvoriť novú správu. Nakoniec tam napísal:
Prepáč, že dnes som odišiel tak hnusne....chcela by si znovu so mnou chodiť?
Potom naklikal MinYounginé číslo a chvíľu váhal. Nevedel, či jej to má poslať. Nakoniec to spravil. Klikol na Poslať správu a potom rozhodne vykročil rýchlejším krokom do školy. Za asi tridsať minúť dorazil do školy, akurát vošiel bránou a tu sa musel zastaviť, pretože počul ako na neho kričí MinYoung:
"Počkaj!" otočil sa a ona ho objala. Musela sa vydýchať, bolo jasné, že celú cestu z domu za ním utekala. Vydýchala sa a v tom riekla:
"Dostala som tvoju smsk-ku a moja odpoveď je áno! Áno, chcem s tebou znovu chodiť! Nečakala som, že po tom všetkom mi to napíšeš, som šťastná!" objala ho a v tom si Heechul všimol Luellu, ako na pár metrov od neho stojí. Pozerala sa na celú tú maškarádu. Stretol sa im pohľad. Luella bola v miernom šoku, preto sa na chvíľu zastavila a zaslzili jej oči. Heechul chcel v tom okamžiku prísť k nej a všetko jej vysvetliť, ale keď MinYoung spomenula, ako sa včera vyspali, to už ďalej počúvať nemohla. Vykročila vpred do budovy, do triedy. MinYoung ešte nejaký čas visela na Heechulovi a potom mu uštedrila bozk na ústa.
"Prepáč, musím už ísť!" povedal jej rýchlo Heechul a bežal dnu. MinYoung zostala zase prekvapená. Nečakala, že zase bude k nej takýto odmeraný. Myslela si, že už zistil, čo v živote chce. Smutne sa pozrela do zeme a vyšla pomaly z brány a vybrala sa do svojej školy.
Luella rýchlym krokom chcela vojsť do triedy, ale skôr ako sa jej to podarilo, potiahol ju za ruku Heechul a potiahnutím sa dostala do jeho náručia a on ju pevne zovrel. Luella bola chvíľku mimo, tak sa nechala. Keď si však uvedomila, čo robí, okamžite ho od seba odsotila a dala mu facku. Už bol na jej facky zvyknutý, tak si ruku nedal na líce, ani sa netváril, akoby ho to bolelo. To ju naštvalo, tak mu dala ďalšiu. V tom ešte jednu, už to líce mal poriadne červené. V tom mu chcela dať už asi piatu, keď v tom jej chytil ruku ako ju na neho zdvihla a zostala v šoku. So slzami v očiach sa na neho pozrela, nevedela čo povedať, chcela mu iba vraziť a zmlátiť ho, napadali ju rôzne metódy. Lenže on jej ruku pevne držal a ona sa nesnažila pritlačiť na neho. Dívali si do očí, bez rečí. Jeho aj jej oči boli smutné. Jeho pumpovanie srdce sa zrýchlilo a jeho krv sa v tele presúvala rýchlejšie než kedykoľvek. Jej tiež, nevedela však, prečo. V tom ju za tú ruku čo držal potiahol k sebe, pustil jej ruku a obe ruky dal na jej líca a pobozkal ju. Bozkal ju na pery tak sladko, ako už dlho nie. Luella bola prekvapená, chvíľku nevedela čo s rukami urobiť, oči mala tiež otvorené. V tom však svoje ruky dala na jeho chrbát a oči zavrela.

TO BE CONTINUED

 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement