Can You Help Me? 8

23. june 2011 at 18:07 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
Ďalší dielik na svete...uf dlhšie to trvalo, ja viem, ale tento týždeň dajak nestíham, aj keby som mala, bo cez víkend príde ku mne kamoška spať :P teším sa už...no ale späť k dieliku...takže....asi ma zabijete za ten koneic dieliku...ale snáď prežijete do takého utorka na ďalší diel:DDD

8

Ako sa ocitli sami v jednej miestnosti, Kibum mohol spustiť:
"Pamätáš sa na to dievča, o ktorom som ti hovoril..." začal a Heechul sa mierne zatriasol. Mal pocit, že vie kam tým mieri. Nepovedal však nič, nechal Kibuma dohovoriť:
"Tou dievčinou je Luella. Videl som ťa s ňou. Chcem ti len povedať, aby si ju nechal. Chcem ju späť..." Heechul sa zasmial, prišlo mu to komické:
"Ty si ju nechal a ja ju mám rád..." povie, stojí si za svojím. Kibum však prišiel k nemu a vrazil Heechulovi do tváre. To Heechula prekvapilo. Z tej rany sa odrazil o stenu a potom spadol na zem. Chytil si tvár a z úst mu tiekla krv, z nosa tiež začala. Heechul sa okamžite postavil a tiež jednu Kibumovi vrazil. Začali sa tam biť, až kým Kibum nesotil Heechula do stola a on si neudrel hlavu, nevedel sa spamätať. Kibum pokračoval:

"Dávam ti jeden deň na to, aby si ju opustil. Zapamätaj si, je s tebou len preto, lebo si myslí, že ťa miluje. V skutočnosti stále miluje mňa. Dlho by vám to nevydržalo, zbytočne si len ubližujete. Máš na to iba deň...ak to nespravíš, budem schopný urobiť hocičo..." Heechul sa konečne postavil s tým, že si držal hlavu. Hrozne ho bolela. Zahľadel sa na Kibuma:
"Myslíš toto vážne?" Kibum len prikývol a Heechul prišiel k nemu ešte bližšie:
"Toto ti nikdy nezabudnem...ja ju neopustím! Nebudem sviniar ako si ty!" dal svoje ruky na plecia Kibuma, ktorý ich zo seba zhodil:
"Pokoj....ja sa s ňou chcem dať znovu dokopy, bude sa mať o koho oprieť, neboj sa. A už som ti predsa povedal, že tú lásku vlastne cíti voči mne a chudinka si myslí, že to cíti k tebe," Heechul sa naštval a chcel mu vraziť, ale Kibum znovu prehovoril:
"Chceš sa presvedčiť? Tak zisti, čo ku mne cítila...zisti, čo má v srdci..." povie Kibum a vyjde z izby von. Heechul sa naštval a tiež vyšiel z izby von. Chalani si hneď všimli ich tváre.
"UUU čo sa vám stalo chlapci? Nejaký problém s láskou?" spýta sa zvedavý Teuk. Heechul sa škaredo na neho pozrel:
"Ty snáď o tom niečo vieš?!"
"N-no neviem...ale ja som si myslel, že viac miluješ mňa než Kibuma..." povie zrazu smutne a otočí sa k svojim spoločníkom, ktorí zrazu začali hrať karty. Teuk sa hral na urazeného a nevšímal si Heechula, ktorý len pokrútil hlavou a zmizol v izbe.
"Myslíte si, že Kibum a Heechul sa majú vážne radi?" spýta sa potichu Sungmin.
"O čom to hovoríte! Všetci predsa dobre vieme, že Heechul vedie ľúbostný život so mnou!" riekne Eunhyuk, na ktorého sa každý pozrel a zostali v šoku, naraz skríkli:
"V-VÁŽNE?!" Eunhyuk sa zrazu zasmial:
"Ale kde..." kývne rukou a všetkým sa uľavilo. Tak pokračovali v hre. Eunhyuk sa zatváril potom divne, neopísateľne - dalo by sa povedať, akoby sklamane. Žeby vravel pravdu, len sa bojí názoru ostatných? Kto vie...

Luella prišla šťastná domov, veď ako by nie. S ľahkosťou si ľahla na posteľ a premýšľala celý čas len o Heechulovi. Bola rada, že ho stretla a že sa dali takto dokopy. Nikdy by jej nenapadlo, že jej láska môže mať aj šťastný koniec. Ak sa to koncom vôbec dá tak rýchlonazvať. Život má pocit, že by ich mal ešte skúšať. To však Luella a ani Heechul doposiaľ nevedeli.
Luella ráno vstala celá šťastná a tešila sa do školy, lebo sa tešila na Heechula. Lenže ako prichádzala do školy, niekto ju stiahol za ruku a niekam utekali preč. Tu si uvedomila, že to ju ťahal preč usmiaty Heechul.
"K-kam to ideme?" začala sa aj Luella smiať, cítila adrenalín. Heechul ju zrazu zaviedol do parku, ktorý bol trochu zasnežený, ale vyzeralo to krásne. Nikto tam nebol, to bolo na tom najkrajšie, že môžu byť sami. Heechul si sadol na takú zasneženú lavičku a Luella vedľa neho. Stále si držali ruku.
"Nebudeme mať problém? Veď sme nešli do školy!" začne Luella, ktorej to síce nevadí, ale nebola by rada, keby si učitelia mysleli, že je záškoláčkou. Heechul jej na to nič nepovedal. Chcel s ňou tráviť čas. Preto jej len držal ruku a v tom sa oprel o jej rameno. Luella sa začervenala a chcela jeho hlavu dať z jej ramena preč, cítila sa divne, hlavne keď pár starčekov divne na nich zazerali, ale on tam hlavu držal ako lepidlo. Luella sa zmohla len na smiech, nemala toľko síl dať jeho hlavu preč, a vlastne sa jej ani nechcelo. Bola rada, že nakoniec to nechala tak. V tom pohladila jeho hlavu, jeho tmavé vlasy, ktoré vďaka vetru behali sem a tam. Jej rozpustené blond vlasy tiež lietali sem a tam, ale vďaka čiapke, čo mala na hlave, jej nešli až tak do tváre. Nechala si ich rozpustené len kvôli nemu. V tom sa Heechul pozrel na Luellu, ktorá mala akurát otočenú tvár k jeho hlave, takže keď sa otočil, nosy mali od seba len na malý milimeter. Pozreli si do očí, Luellu to natoľko zaskočilo, že ho prestala hladiť po hlave a očervenela. Očný kontakt však pretrvával aj naďalej. Chvíľku zostali v takejto polohe. Neurobili ani jeden pohyb. V tom začalo snežiť, ale oni sa nepohli, akoby sa nič nestalo. Oni jediný zostali bez pohybu, kým okolo nich išiel život ďalej.
"Č-čo sa ti stalo s tvárou?" jemne sa dotkla prstom jeho pier, kde bola menšia ranka. V tom sa Heechulová tvár k tej jej viac priblížila a ona zavrela oči. Jemne sa dotkol perami tých jej. Takto nechal svoje pery na tých jej, a keď sa odtiahol, Luella pomaly otvorila oči, Heechul ich otvoril neskôr než Luella. V tom si olízal jemne pery a prehltol sliny, jeho srdce začalo biť ako o život. Luella sa len červenala a obrátila hlavu na opačnú stranu. Obaja sa zatvárili, akoby sa nič nestalo a utvorila sa medzi nimi trápna situácia. Hoci to nebol ich prvý bozk, ale vyzeralo to, akoby bol. Heechul prerušil trápne ticho a jeho otázka upútala jej pozornosť:
"Čo si cítila ku Kibumovi? Viem, že ste spolu chodili..." Luella sa pozorne na neho pozrela. On sa neodvážil pozrieť na ňu, Luella sa tiež pozrela do zeme a začala sa tam hrať s prstami, pretože sa bála odpovedať:
"Totiž...opustil ma. Naozaj som ho milovala, zo všetkých mužov, s ktorými som bola, som jeho mala najradšej a niekedy mi aj chýba...ale zvykla som si. Keď som ťa spoznala, tak vlastne si mi ho hrozne pripomenul, preto som ťa začala mať rada..." povie a usmeje sa. V tom si uvedomila, čo povedala. Rýchlo sa pozrela na Heechula so slzami v očiach a videla ako sa so svojimi veľkým kukadlami na ňu pozerá. Bála sa, že ho to zranilo, preto chcela niečo povedať a jemne zaklipkala očami. Heechul ju však pohladil po líci a ona sa dotkla jeho ruky:
"Mám ťa veľmi rád..." povie zrazu Heechul, ktorý sa začne usmievať a skôr, než by sa pred ňou rozplakal, sa postavil a schytil Luellu za ruku:
"Poď so mnou. Chcem ísť s tebou na miesto, kde som ešte nikoho so sebou nezobral," zrazu ju začal zase niekam ťahať. Luella ho nestíhala, tak sa rozbehla a keď sa rozbehol aj on, musela sa snažiť utekať čo najrýchlejšie, aby s ním udržala krok. Museli si vziať aj autobus, pretože to vyzeralo na veľkú diaľku. Akurát prišli na stanicu a prišiel tam autobus, ktorý ich mal zobrať k stanici mostu, kam to mal Heechul aj namierené. Nastúpili na autobus a Heechul ju držal ako keď sa kliešť drží vás, aby mu nikam neušla. Furt sa na seba tlačili, usmievali sa a v spoločnosti sa snažili tváriť, akoby sa nepoznali, ale úsmev na ich tvárach prezrádzal niečo úplne iné. V tom sa nestihli čudovať a dostali sa na konečnú. Heechul aj v ruke s Luellou rýchlo vystúpil z autobusu a znovu si pobehali. Luella sa nestačila diviť, čo sa deje, a objavili sa pri pobreží rieky, nad ktorou bol aj veľký most. Heechul ju stále držal za ruku, zavrel oči a zavial vietor, ktorý vdýchol do seba. Luella urobila to isté. Potom znovu otvorila oči a pozrela sa na tú rieku, na to celé prostredie, aj keď väčšia časť bola zasnežená, svoje čaro to malo stále. Boli asi dve hodiny poobede a sadli si do snehu pri pobreží. Pustili si ruku, aby sa im lepšie sedelo. Luella sa nemohla vynadívať na tú krásu. Chcela sa spýtať, prečo sú tam, Heechul akoby čítal jej myšlienky a začal rozprávať:
"Tuto som chodil už ako malý. Vždy keď ma niečo trápilo, prišiel som sem a povedal som, čo mi je, čo ma bolí. Toto je moje tajné miesto a vždy som sem chodil sám. Bol som rád sám. Ty si jediná, ktorú som sem zaviedol..." pozrie sa na Luellu, ktorá sa zmysluplne na neho díva. Chcelo sa jej plakať, ale v tom ju Heechul znovu pobozkal. Luella sa nestačila diviť a udrela ho do hrude:
"Už som ti povedala, aby si mi vopred povedal, keď ma chceš pobozkať! Takto ma ľakať! Nestíham sa prichystať!" povie až posmešne. Heechul ju šťuchol do brucha a Luella sa zasmiala. Ona mu to vrátila a takto sa tam začali štekliť, až kým im nebolo teplo a neboli z toho unavení. Keď si uvedomili, že je už šesť hodín večer, Luella sa postavila:
"A-asi by sme mali ísť domov..." povie, pretože obloha sa začala veľmi stmievať a mesto začalo pomaly celé svietiť. Povedala to s neistotou, lebo nechcela rušiť tak krásnu chvíľku. Strávila s ním dnes naozaj krásny deň, nechcela ho rušiť, ale bála sa, že by z toho mali problémy. Heechul tam však pokojne ešte sedel rozvalený v snehu. Keď sa pozrel na Luellu, postavil sa aj on a zrazu ju objal. Luella sa mierne rozplakala, lebo to nečakala. Toto na ňom hrozne milovala, že vždy vycítil situáciu a objal ju, alebo pobozkal, keď to najviac potrebovala, preto bola často v šoku, keď niečo také spravil. V tom sa od nej odsunul, ale ruky na jej bokoch mal stále:
"Zapamätaj si jednu vec...nech sa deje čo sa deje, nech je to medzi nami ako je, milujem ťa a vždy budem," povie a zvlhnú mu oči. Sám vedel, prečo jej to hovorí, prišlo mu smutno. Luelle zrazu tiež, a keď Heechulovi stiekla slza, jej tiež. Pomalým pohybom svojej bielej rúčky mu ju zotrela:
"Prečo to hovoríš, akoby sme sa mali lúčiť...?" spýta sa Luella, ktorej týmto dodal pochybnosti o pravej láske. Heechul sa pozrel do zeme. Luella sa rozplakala ešte viac a on ju objal ešte pevnejšie:
"Neplač...nerob mi to prosím..." poprosí ju.
"Tak ani ty! Plačem lebo aj ty...bojím sa," v tom sa tvárou znovu odsunie od jej ramena a pozrie sa jej do očí:
"Milujem ťa..."
"Milujem ťa," povie mu naspäť a znovu nahol svoju tvár k jej a jeho pery sa prisali na tie jej. Zrazu sa ozvali akoby fanfáry a vypukol ohňostroj na oblohe. Vtom zistili, že je všade tma a ľudia oslavujú prvý deň dopadu snehu v Decembri. Hovorí sa, že keď je dievča pobozkané svojím priateľom na prvý pád snehu, tak budú šťastní. Luella sa potešila, lebo dnes mala od neho bozkov až až. Usmiala sa, pozrela sa na jeho tvár a znovu ho pobozkala po tom, čo si vychutnali pohľad na ten krásny ohňostroj, ktorý im len skrášľoval už dosť krásnu chvíľku. Takto tam stáli v objatí bozkávajúc sa, až kým ohňostroj neprestal. To už bolo jedenásť hodín večer a Heechul odprevadil Luellu domov. Pred domom si ešte chytili ruky a znovu pobozkali. Luella celá šťastná vošla do brány a namierila si to domov. Heechul ešte dlho po tom čo vyšla hore do domu, stál pred jej panelákom a keď videl, že jedno z okien sa rozsvietilo lampou, spozornel. Zahliadol vlasy Luelly, tak si domyslel, že to bude jej byt. Pozeral sa tam hore a zostal tam stáť až kým svetlo v jej izbe sa nezhaslo, čo znamenalo, že ide spať. S pocitom, že je v bezpečí odchádzal domov aj on. Cestou mu skĺzlo pár sĺz, bude to tým, že sa odhodlal k činu, ktorý nechce spraviť, ale musí. Celú cestu myslel na ich krásne zážitky, na všetky! Preto pár sĺz zanechalo stopu v snehu, akoby sa do toho snehu vryli a zanechali tam hlbokú dieru.
Luella bola na tom trochu inak. Ona prišla domov šťastná a spievala si pesničky, nikdy nebola šťastnejšia než teraz. Nie však nadarmo sa hovorí, že šťastie netrvá večne...

Nastal utorok, ďalší deň školy a Luella si myslela, že dnes sa s Heechulom tiež uleje zo školy, namiesto toho však prišla až do triedy a videla ako Heechul už sedí na svojom mieste. Hľadí do knihy, ktorú so záujmom skúma. Luella sa rozhodla, že ho prekvapí, preto prišla k nemu a zrazu mu dala bozk na líce. Heechul sa spamätal a utrel si rukou líce. Tváril sa znechutene:
"Čo to robíš?!" Luella sa zľakla, zvrieskol na ňu. Luella si všimla spolužiakov, tak jej to došlo:
"Prepáč...zabudla som na to, že by sme to nemali moc dávať najavo pred ostatnými...čakám ťa vonku pred školou..." usmiala sa Luella a vyšla z triedy von. Heechul zavrel knihu, popremýšľal a potom vyšiel aj on. Našiel ju ako sama stojí v jednom kúte a usmieva sa. Keď zahliadla Heechula, hneď k nemu pribehla a chcela ho pobozkať. Heechul dal pred seba ruky:
"Nerob to..." povie zrazu a Luella sa zatvári ešte viac mimo než pred chvíľkou. Luella sa snažila tváriť, akoby sa nič nestalo, preto radšej prehovorila:
"Chýbal si mi...včerajšok..."
"Zabudni naň," povie zrazu vyrovnane Heechul. Luelle tým skočil do reči a hodila veľký kukuč. Nechápala čo je vo veci. Mierne sa usmiala a riekla:
"A-asi sa na mňa hneváš za ten bozk z pred pár mi..." Heechul jej zase skočil do reči a riekol bez mihnutia oka:
"Rozchádzam sa s tebou."

TO BE CONTINUED

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lady Elisha-chan Lady Elisha-chan | Web | 23. june 2011 at 18:21 | React

Tak Hyumi!!!!! Já tě asi vážně uškrtííííííííííííííííííííííím .. .co si jako myslíš? rychle napiš další dílek, že si heechul to rozmyslel . .bo fakt uvidíš!!!!!!!!!!!!!! :-D

2 Luella-chan SB Luella-chan SB | Web | 23. june 2011 at 21:49 | React

!!!!!Já tě ugriluju!!!...jako!...tohle je zrada!!!...muéééééééééééé Heechule,ty magore,ty se bojíš Kibuma či co?Ale jako flákni mu jednu!!!!!!....a vrať se ke mě!!!!....muééé těším se na další dííílek!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement