Can You Help Me? 7

17. june 2011 at 22:10 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
AAA ďalší dielik, ma to chytilo a behom 45 minútach som dielik mala:D nechápem ako ma mohli napadnúť také hovadinky:D Mimochodom...plánovala som sem do dieliku dať ešte asi dve scénky...ale nakoniec mi to nevošlo, tým lepšie, aspoň táto poviedka naozaj vyjde na 15 dielov :) sná(d...začínam mať obavy, že nevyjde ani do 14 :DD

7

Ešte chvíľku takto sedeli v objatí, keď v tom sa od neho odlepila prekvapená Luella. Ak sa vôbec dá povedať, že bola prekvapená. Skôr bola hrozne rada, ale prekvapilo ju to. Postavila sa a pomohla aj Heechulovi. Ten s radosťou prijal jej pomoc, dokonca s úsmevom na tvári! Luelle to nedalo, musela do neho zarýpať:
"Neusmievaj sa ako slniečko na hnoji...inak na teba fakt nastriekam hnoj..." zasmiala sa mierne pre seba a hoci to malo Heechula trošku uraziť, vôbec mu to nevadilo, bol rád, že sú takto spolu. Pomohla mu ísť až do jeho izby. V tom ako mu pomohla posadiť sa na jeho lôžko, vstúpila sestrička. Musela mu

skontrolovať nohu. Keď ju skontrolovala, jej tvár vyzerala vyrovnane, možno prekvapene:
"Vaša noha vyzerá ešte v lepšom stave, než som si myslela. Hoci je na tom Vaša noha až tak dobre, aj tak Vás pustíme domov až zajtra," povie nakoniec, ešte si niečo zapíše a odíde. Teraz ostali zase sami - Heechul s Luellou. Luella sa pozrela na čas a musela uznať, že v jeho spoločnosti čas išiel ešte rýchlejšie než zvykol. Musela nakoniec ísť domov, preto sa s Heechulom musela rozlúčiť. Preto sa otočila a chcela odísť, keď v tom na ňu zavolal Heechul:
"Poď sem..." Luella sa mierne otočila a nechápala čo chce. Prišla k nemu bližšie:
"Pre..." nestihla sa spýtať prečo a v tom ju zrazu Heechul chytil za ruky, čím si ju pritiahol k sebe, chytil za tvár a začal bozkávať na pery. Luella zostala v šoku, ale nechala sa, dalo by sa povedať, že to aj čakala - to je zákerná žena čo? Bozk sa natiahol na jednu minútku a keď tento čas skončil, čo Luella ani Heechul nechceli, ale Luella sa ponáhľala domov, tak si zahryzla do pery a pomaličky vychádzala z jeho izby. Ešte mu aj zakývala a keď vyšla z jeho izby, vydýchla si. Nevedela poriadne dýchať v jeho blízkosti, strašne ju priťahoval, ešte viac než predtým. Nevedela sa ovládať. Heechul na tom tiež nebol práve najlepšie, keď tam prišla sestrička a odmerala by mu pulz, asi by ho poslali rovno za psychiatrom s diagnózou psychopata. Ale nedošla, tak ešte nerobte z Heechula psychopata, aj keď ním možno už dávno je.
Luella vychádzala z nemocnice. Vyšla z nej ako úplne iný človek, ako vymenený. Cítila sa inak, šťastnejšie. Konečne nemusí skrývať svoje city a nemusí sa cítiť kvôli nemu smutná len za to, že si liezli do pačesy. Aj keď si lezú aj teraz, ale to sa inak berie ako kebyže si nevyjadríte svoje city a hovoríte si takéto veci, nemám pravdu? Luella pomaly prichádzala domov, keď v tom zrazu zase cítila na sebe pohľad. Sakra, už jej to liezlo poriadne na nervy. Znovu sa otočila, zase stála pred svojou bránou. Nakoniec sa rozhodla, že tentoraz nepôjde domov, skúsi toho človeka vylákať preč, nechce aby sa obšmietal okolo jej domu. Preto sa otočila a zašla do jednej uličky, kde skoro žiadny človek nechodil. Išla s istotou a zrýchlila. Počula za sebou kroky, chcela sa otočiť, ale neurobila to, príliš sa bála. Preto začala svoju kabelku zvierať ešte viac a zrýchlila. Kroky za ňou sa tiež zrýchlili. V tom sa otočila a vykríkla. Nikto za ňou nebol. Začala hlasno vzdychať, teraz sa začala báť ešte viac. Poobzerala sa na každú stranu ulici, ale nikde nikto. V tom počula zase kroky a pozrela sa tým smerom. Bola to staršia žena, ktorá sa hrabala v smetiaku. Vydýchla si, nebola tu aspoň sama. Ale stále cítila na sebe pohľad a otočila sa. Zase nikde nikoho. Preto sa rozbehla preč domov. Už to nemohla vydržať, príliš sa bála. Okamžite si otvorila bránu, poriadne ju zavrela a vybehla do svojho bytu. Rýchlo otvorila dvere a vošla. Zamkla poriadne za sebou a potichu, hoci s hlasným vzdychaním, si sadla na posteľ. Takto tam sedela nejaký čas a zvierala silno svoju kabelku. Nakoniec sa otočila ku svojmu nočnému stolíku a zobrala odtiaľ lampu, čo tam mala. Bola prichystaná, že keby sa k nej niekto vlámal, použila by lampu na svoju záchranu. Takto prichystaná s lampou v ruke a vraždiacou tvárou tam stála pár minút. V tom si uvedomila, že toho človeka asi nie je zámer vkrádať sa k nej. Preto lampu potichu položila na miesto a zapojila ju do elektriky. Upokojila sa. Konečne sa upokojila. Začala premýšľať, či o tom povie aj Heechulovi. Možno by to nebol dobrý nápad, zbytočne by sa o ňu bál, ale má pocit, že by mu to mala povedať. Skúsi to, ale upokojí ho. Jedno o tom človekovi vie, že nechce sa vkrádať do jej bytu ani nič podobné. Už by to predsa urobil dávno predtým. Preto sa celá spotená išla okúpať a nakoniec si ľahla spať. Celú noc mala nepokojnú. Sníval sa jej divný sen, videla tam človeka pred sebou, videla mu celé telo, len do tváre nie. Hlas jej tiež bol známy, prihováral sa jej. Ale ani za svet mu do tváre nevidela, nevedela tak presne dôjsť na to, kto to je. V tom ju tá záhadná osoba chytila za ruky a objala. Ucítila zrazu v bruchu nôž. Ten niekto, ten muž, ju bodol do brucha nožom. Luellu to začalo bolieť a cítila ako z nej tečie krv. Začala padať na zem. V tom videla ako k nej beží Heechul a chce jej pomôcť. V tej chvíli ale stráca vedomie a zrazu sa s výkrikom celá spotená zobúdza. Začala dychčať a prehrabla sa rukami do vlasov:
"Toto bol vážne hrozný sen..." povie si nakoniec. Ešte chvíľku ostala hore, keď sa rozhodne znovu zaspať. Nakoniec už mala bezsennú noc.

Ráno sa Luella zobudila celkom unavená, to aj z toho sna a stresu čo včera zažila. Obliekla sa približne rovnako ako včera, vlasy si nechala rozpustené, ale tentoraz si dala už nohavice, lebo vonku sa ochladilo, už by tú zimu neprežila. Ako rýchlo sa mení počasie, to je strašné.
Luella teda znovu zamierila do nemocnice, kde Heechul už na ňu čakal. Ako sa ohlásila a prišla do jeho izby, hneď ju s úsmevom prijal. Prišla k nemu a objala ho. Pobozkala ho na líce a veľmi ho to potešilo.
"To ma až tak ľúbiš?" nedala si Luella. Heechul sa zamračil:
"Ani nie..." odvrkne a Luella sa tvári, že ignoruje jeho poznámku. Keďže vonku bola menšia zima, rozhodli sa, že dnes zostanú v izbe. Vraj za dve hodinky by mu mali dať dole sadru a pustiť ho domov. Heechul videl, aká je Luella zničená, preto sa jej spýtal, čo sa deje.
"Asi to nezakryjem čo? Už dva dni ma niekto sleduje..." hneď ako to povedala, Heechul sa zľakol:
"Nevieš kto to je?"
"Áno viem, ja poznám strašne veľa ľudí s menom NIEKTO...." Heechul sa zasmeje:
"Prepáč..." Luella sa prekvapí, že takto sucho odpovie, ale má pravdu, mala by mu radšej vážne povedať, čo sa deje. Samozrejme že mu povedala, ako to prebiehalo predvčerom, ale aj čo sa udialo včera. Taktiež mu povedala aj o tom zvláštnom sne, ako by to všetko malo nejakú súvislosť. Heechul chvíľku uvažoval, ale jediné na čo prišiel bolo, že má o ňu strach:
"Fakt neviem kto by to mal byť, možná ti ten sen mal naznačiť, že ten kto ťa sledoval ťa chce k sebe prilákať a potom zradiť..." Luella chvíľku uvažovala nad tým, a keď sme u toho, dávalo to zmysel. Luellu však napadlo:
"Počuj Heechul....v matike si hrozný, kresby ti moc nejdú, ale veštec by z teba bol dobrý....ty si určite dáka čarodejka...veď hľa..." chytí mu vlasy: "...ešte máš aj dlhé vlasy približne ako dievča...veľký rozdiel tam nevidno..." zamumle a Heechul dá z jeho vlasov jej ruku dole:
"Hej...teraz nezačínaj rozprávať o mojom vzhľade...ty si doteraz tiež nevyzerala moc na svoje pohlavie..."
"Nie? Nevadí, lepšie ako keby chalan mal vyzerať ako baba....Heechul....baba....jeeeeeeej Heechul-baba!!! Veď tak som ťa zvykla volať v mojej mysli....aj to sedí, nie?" zamračí sa na neho a hodí na neho pohľad ala No nie je to dobrý nápad? Lenže Heechul sa tváril ako svätec a nič jej na to nepovedal, aj keby rád zapáral aj on, ale neprišlo mu to moc vhodné do tejto situácie, aj keď Luella si nenechá ujsť žiadnu situáciu...aj keby boli na pohrebe, Luella by určite povedala niečo smiešne na jeho adresu...pri tej predstave sa Heechul chytil za hlavu:
"Už radšej nevymýšľaj a radšej využi svoj rozum na to aby si došla na to, kto by to mohol byť," Luella sa chytila za hlavu, ale fakt nemohla ani len tušiť, kto to bol. Absolútne. V tom vtrhla (znovu) do ich izby sestrička, tá ich vyrušovala nejako moc často, nečíha tam náhodou za dverami so stopkami v rukách a neráta si každú sekundu, aby presne vošla v danej chvíli dnu? Možno...ale to by bola vyhlásená vládou za absolútnu úchylku...keď sme u toho.............za koho by vyhlásili Luellu a Heechula??!
Sestrička odsunula Luellu nabok a dávala Heechulovi dole sadru. Ako ju dala dole, Heechul sa snažil hýbať nohou. Išlo to v pohode, len ako zoskočil z postele, ho to trochu zabolelo. Sestrička vyplnila nejaké papiere a ešte poprosila Luellu, či by nešla s ňou dole vybaviť pár vecí. Luella tam nechcela Heechula nechávať samého, ale inú možnosť nemala. Nakoniec zišla so sestričkou dole a musela vyplniť pár papierov a samozrejme aj podpísať. Musela prevziať nejaké lieky, ktoré má nasledujúce dni Heechul brať, aby ho noha nebolela, vraj asi také dva dni ho bude tak bolieť, že bude trochu krívať. Kým bola Luella dole, Heechul sa prezliekol a zbalil si do menšej tašky veci, ktoré mal so sebou. V tom tam prišla hore Luella a videla, ako si balí posledné veci. Hneď k nemu pribehla a v rukách držala balíček s liekmi:
"Hej čo to robíš? Mal si počkať, kým by som to urobila za teba...." povie nakoniec a chce mu pomôcť, ale zistí, že všetko má už hotové. Heechul sa na ňu krásne usmeje:
"Si veľmi starostlivá, vieš to?" Luella sa usmiala a ešte ho trochu podoprela, aby mohli vyjsť z nemocnice. Ako vyšli, na chvíľku sa zastavili a Luella mu ukazovala lieky:
"Musíš ich brať dvakrát denne vždy po jedle. Ráno po raňajkách, a potom po obede. Večer už nie, rozumieš? A tieto lieky musíš brať..." nestihla dopovedať, pretože Heechul vzal jej tvár do dlaní a znovu ju pobozkal. Luella zostala v šoku a keď ju prestal bozkať, dopovedala:
"...jeden týždeň..." ako sa od nej tvárou odďaľoval, pozerali si do očí a Luella sa namiesto usmievania zamračila:
"Kedy ma prestaneš takto šokovať? Už si ma prekvapil hádam tretí krát..." otočí sa mu chrbtom a medzitým mu ešte vsunie do rúk tie lieky. Ruky si založí k prsiam a keby sme si predstavili, že toto je nejaké anime, tak by sme jasne videli nad jej hlavou, ako priletel oblak a padá z neho dážď a ako sršia hromy blesky. Heechul ju však chytil v bok a tak ju zozadu objal a pobozkal na krku:
"No tak zlatko, nehnevaj sa na mňa, inak zostanem kvôli tebe na vozíčku..." Luella sa zasmiala a otočila sa na neho:
"Tak na vozíčku hej? Na vozíčku budeš až keď ťa dobijem!" postaví sa do pozície ála No počkaj čo ti spravím! Heechul sa len pekne usmial a to donútilo Luello normálne sa postaviť, hoci môžeme dosť pochybovať, či sa to u nej vôbec dá. Heechul ju zrazu objal:
"Ďakujem veľmi pekne za všetko...milujem ťa," hlavou sa odkloní od podopierania sa na jej ramene a znovu ju pobozká. Tentoraz sa však Luella netvári, akoby jej to prekážalo. Nechá sa a rukami sa mu zahrabne do vlasov. Heechul len pokračuje a rukami prejde viac k jej zadku. Luella svojimi rukami našmátra tie jeho a posunie ich asi o 5 cm vyššie. Heechul sa mierne usmeje, ale tak, aby to nenarušilo bozk. Keď sa dobozkávali, Heechul ju pustil a Luella naliehala, že ho odprevadí do jeho bytu. Lenže on s tým nechcel súhlasiť, pretože on musí ísť do sídla SuJu a vraj tam nemajú nikoho moc nosiť. Heechul ani nechcel, aby sa ním ďalej zaoberala. Poslal ju domov a hoci by ju aj sám odprevadil, Luella vedela, že kým by prišiel s tou krívajúcou nohou domov, tak by už bolo po Vianociach. Keď sme u toho, o chvíľu sú tu Vianoce!

Heechul sa pomaly dotrepotal domov a keď otvoril dvere od ich veľkého bytu - myslené ironicky, všetci ho privítali s otvorenou náručou. Ani nevedeli kde celé dni bol, len dúfali, že bol v poriadku. Ani by ich nenapadlo, že bol niekde v nemocnici. Preto sa ho hneď spýtali na nejaké veci a on im všetko vysvetlil. V tom si uvedomil, že tam chýba Kibum. Akurát keď mu to došlo, spoza dvier jeho izby počul jeho hlas:
"Vitaj doma, hrdina," riekne a príde k Heechulovi, ktorého potľapká na pleci. Heechul sa prekvapene na neho pozrie:
"Č-čaw kámo...deje sa niečo?" z Kibumovej tváre by sa dalo všeličo vyčítať, len nie dobré veci.
"Musíme sa porozprávať..." vyjde zrazu z Kibuma a Heechul sa pomaly postaví. Kibum vojde do svojej prázdnej izby a Heechul za ním. Ostatní sa len divne pozerajú na odchádzajúceho Heechula a Kibuma. Čo mu tak asi Kibum chce?

TO BE CONTINUED

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Luella-chan Luella-chan | Web | 17. june 2011 at 22:25 | React

ňaháááh co mu Kibum chce?....Buhehehehe já bych i něco řekla,ale to bych zase byla za úchyla....chápeš...já-Yaoistka+dva kluci v jednom pokoji=úchylné myšlenky.......no nic XD....jako....Dílek perfaktní...totálně ujetý a úplně XD....a ten konec.....buhehehehehe....ale stále mi uniká kerej debil mě to sleduje....no...se nedivím,když já sotva vidím na dva metry XD...XD...buhehehe....jinak názor znáš-skype je dobrá věcička....pokud ji zrovna neharaši XD :-D  :-D  :-D

2 error-k-pop error-k-pop | Web | 19. june 2011 at 11:04 | React

Muheheheh ... já bych možná věděla, kdo jí sleduje .. muehhehe ... těším se na další dílek .,. íííííííííííííík ... to s etak dobře čte .. xD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement