Can You Help Me? 6

15. june 2011 at 19:51 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
Ňahahaha!!! Tento dielik je namoj dušu romantickáááá! Nebojte sa, hoci teraz začína viac romantiky, zápletky ešte len budú ;)

6

Sanitka zastavila pár metrov od nich a hneď zozadu vyšli dvaja muži, ktorí brali nosítka. Prišli k Heechulovi a naložili ho. Luella sa musela postaviť, aby im nezavadzala. Heechula dali na nosítka a dali dnu do sanitky. Spýtali sa Luelly, či je jeho príbuzná:
"N-nie..."
"V tom prípade s nami nemôžete ísť," povedali razom sanitári. V tom sa ozval Heechul:
"O-ona je moja priateľka!" tým chcel povedať, frajerka. Luella prekvapene zostala stáť a nakoniec jej dovolili aby išla s nimi. Sanitári si išli sadnúť dnu,

kým vzadu Luella s Heechulom ostali sami. Keďže je celkom v poriadku, prítomnosť sanitárov tam nebolo treba. Luella chytila Heechulovi ruku, bála sa o neho:
"Si v poriadku?" Heechul si hneď zobral z jej ruky tú svoju:
"N-nerob to. Cítim sa zvláštne," Luella si uvedomila, čo práve robí, akoby mu dávala najavo, že ho miluje. Preto prestala, utrela si posledné slzy a sadla si ďalej od neho. Takto bolo trápne ticho, až kým sanitka nezastala. Sanitári to tam vzadu otvorili a vyviezli Heechula von. Luella išla za nimi a vošli do budovy nemocnice. Hneď ho odviezli na ošetrovňu, kam dnu už Luella nemohla ísť. Na to ju sanitári zaviedli k pultu v nemocnici, aby mohla pacienta zapísať a zaplatiť za jeho ošetrenie. Luella to samozrejme urobila a hneď išla čakať von pred ošetrovňu v čakárni. Začala si hrýzť nechty, čo nikdy nezvykla, iba keď mala totálne nervy. V tom asi za viac než pol hodinky sa dvere otvorili. Luella už celá nadupaná sa postavila a pozrela sa na vychádzajúceho Heechula, ktorý mal celú nohu v sadre a mal jednu barlu. Luella išla okamžite k nemu a snažila sa mu pomôcť. Sestrička ju hneď informovala:
"Odnesieme ho do izby s číslom 409, necháme si ho tu aspoň dva dni na pozorovanie. Keď bude možné, sadru dáme o dva dni hneď dole," sestrička pomohla Heechulovi a Luellu posunula na bok. Ona išla len za ňou ako poslušný psíček. Dostali sa na druhé poschodie, kde na konci chodby bola izba s číslom 409. Luella otvorila dvere a sestrička pomohla Heechulovi sadnúť si na posteľ. Sestrička mu ešte niečo povedala a keď vyšla z izby, dovolila Luelle ísť za ním. Tak hneď vošla k nemu a sestrička zavrela dvere. Luella prišla pomaly k Heechulovi, ktorý hoci sedel, držal barlu a pozoroval pomaly sa blížiacu Luellu. Keď prišla, stála mu tvárou v tvár:
"Prečo si ma zachránil?" vyšlo z nej. Heechul sa pozrel niekam bokom, ale Luella mu chytila hlavu a otočila k nej, aby jej pozeral do očí. Heechul rýchlo premýšľal, čo jej povie, keď v tom našiel dobrú výhovorku:
"K-kto by ma predsa potom doučoval matiku? H?!" v tom sa ho Luella pustila a išla dva kroky vzad:
"Kvôli tomu si ma zachraňovať nemusel..." riekne s polo slzami v očiach. Heechul má tiež slzy takmer na krajíčku a chce ju zastaviť, ale rozhodla sa odísť. V tom jej Heechul ešte povedal:
"Z-zajtra príď!" v tom Luella vyšla z dverí von. Heechul sa zahrabol rukami do jeho čiernych vlasov a naštvane si ľahol na posteľ. Buchol rukami na ňu a bol strašne na seba nahnevaný za to, čo jej povedal. Nechcel byť taký krutý, ale akoby mohol jej len tak povedať, že ju miluje a že nechcel o ňu prísť? Jej život mu je drahý, ale nevie ako to dať najavo. Čo sa týka Luelly, ako vychádzala z nemocnice, sa rozplakala. Ešte sa ho toľko chcela spýtať, ale po tomto sa rozhodla odísť, nemôže zniesť takýto typ odpovede. Rýchlo si to namierila domov. Ako bežala domov, nevedela prečo, ale mala pocit, že sa na ňu niekto díva. Otočila sa keď akurát stála pred prechodom pre chodcov. Semafor ukazoval červenú farbu. Preto musela stáť a využila šancu. Pozrela sa za seba a videla ako niekto sa skryl za budovu. Bola si stopercentne istá, že niekto ju sledoval, ale ten človek sa pred ňou skrýval. Chcela sa tam ísť pozrieť a overiť si, kto to je, ale semafor nahodil zelenú farbu a dav ľudí ju presunul na cestu, ktorou už musela prejsť. Zdalo sa jej to všetko divné, ale nemohla vycúvať. Nakoniec sa dostala na druhú stranu ulice a už sa len vydala domov. Avšak až domov mala pocit, že ju niekto sleduje a pár krát sa za sebou aj otočila, ale zakaždým sa ten niekto poriadne skryl. Nakoniec skríkla:
"KTO MA TO SLEDUJE?" ale odpovede sa nedočkala. Čakala, že ten niekto sa pred ňou objaví a aspoň povie, prečo ju sleduje, ale nič. So strachom rýchlo otvorila bránu a vošla do paneláku. Rýchlo vybehla na svoje poschodie a otvorila si dvere do bytu. Rýchlo za sebou zavrela a dvere okamžite zamkla. Chrbtom sa postavila k dverám a začala splašene dychčať. Strašne sa bála, že ten niekto príde a bude sa chcieť narúbať do jej bytu, veď ten niekto mohol byť pokojne zlodej, alebo dokonca i vrah! Keď sa vydýchla, upokojila sa. Ubehla asi hodina a nič sa nedialo. Keďže dnes bol piatok, nemusela sa ani učiť do školy, tak si proste len ľahla do postele a premýšľala. Všetko čo sa dnes udialo si prehrala v hlave. To ako sa hádala s Heechulom vôbec nesedelo s tým, že ju zachránil. Rozhodla sa, že ešte zajtra za ním pôjde a skúsi si to s ním vyjasniť. Ešte stále mu chcela položiť toľko otázok. Lenže čakala úplne inú odpoveď. Aspoň v kúštiku jej srdca dúfala, že ju má rád a povie jej to. Keby jej to povedal, aj ona by sa mu so svojou láskou vyznala. Nechce byť tá prvá, vždy mala s tým problém u mužov. Dávala všetko príliš najavo. Lenže, ako sa jej to mohlo stať práve s ním?! Sama si to nevie vyjasniť. Jedno však vie na isto. Zajtra za ním pôjde!
Heechul celé hodiny strávil iba vo svojej izbe a ani sa nepohol z miesta. Premýšľal nad Luellou. Dúfal, že zajtra príde, veľmi chcel aby prišla, rozhodol sa totiž, že konečne jej povie o svojich pravých citoch. Hoci to bude asi ľutovať a on potom sklamaný zistí, že necíti to isté a bude za toho trápneho. Lenže chcel to risknúť, aspoň by sa mu uľavilo a potom už len bojoval o jej srdce, je rozhodnutý, nikdy nebol viac rozhodnutý ako teraz. Hádam mu to vydrží aj do zajtrajška.

Luella si ráno privstala. Bolo asi 10 hodín ráno a pekne sa obliekla. Dala si na seba šaty asi prvýkrát za takmer celý rok roky. Dala si také pekné po kolená bez ramienok. Dala si samozrejme legíny, pretože vonku nie je moc teplo, keďže je December, ako už bolo minule spomenuté. Preto si ešte dala mini kabátik, aby jej to zakrylo plecia a neumrzla nám. Lenže tam sú zvyknutí všetci na chladné počasie, takže niekedy tam ľudia chodili takmer až polonahí! Luella si zobrala svoju najkrajšiu kabelku akú mala. Samozrejme že make-up si urobila asi prvýkrát taký krásny ako teraz. Vlasy si nechala rozpustené. Chcela byť krásna, prvýkrát mala pocit, že sa musí takto nádherne obliecť. Čo chodila s Kibumom, asi dvakrát sa takto pekne obliekla. Na ich prvé rande a na ich výročí prvého roka chodenia. U Heechula chce byť krásna vždy, uvedomila si to však len dnes. Chce pôsobiť inak ako doteraz. Chcela mu ukázať, že aj ona môže byť cool.
Ešte cestou do nemocnice sa zastavila v obchode s kvetinami. Kúpila mu jednoduchú ružu. Hoci ruže by mali skôr muži kupovať, chcela mu ju kúpiť, aspoň aby mu naznačila, že sa o neho stará. Preto celá spokojná vošla do nemocnice. Ohlásila sa na recepcií a vyšla hore za Heechulom. Pomaly otvorila dvere a videla ako Heechul sedí na posteli a hľadí von oknom. Ako otvorila dvere, jemne zaklopala na dvere, aby upútala na seba pozornosť. Heechul upriamil na ňu zrak. Zostal na chvíľku omámený. Prezrel si ju celú. Ona usmievavá prišla k nemu a dala mu do ruky ružu:
"To je pozornosť..." Heechul s radosťou chytil ružu. Luella zobrala vázu zo stolíka a napustila do neho vodu z vodovodu, ktorý bol na záchode v jeho izbe. Dala do nej ružu a vázu aj s ňou položil na stolík. Postavila sa nad neho a riekla:
"Včera som odišla pretože..." vyrušil ju však Heechul:
"Prepáč mi to...včera...ja totiž..." Luella mu chytila ruku:
"To je v pohode. Celý deň tu iba sedíš, poď na čerstvý vzduch," Luella mu pomohla postaviť sa. Do jeho ruky dala barlu a druhej ruky sa ho chytila, aby nespadol. Heechul bol prekvapený jej chovaním. Bol tak šikovaný, že ani sám už nevedel, ako sa jej prizná. Vyšli z nemocnice von z druhej strany, kde je záhrada pre pacientov. Boli tam aj lavičky a na jednu z nich si sadli. Luella pomohla Heechulovi a sadla si vedľa neho. Vytiahla z tašky ramen, ktorý bol zabalený aj s paličkami, to cestou tiež kúpila:
"Daj si..." otvorila mu to a dala mu do rúk paličky a on sa mohol najesť ramenom. Keď ho dojedol, úplne z chuti, podal to Luelle, ktorá kelímok aj s paličkami odhodila do smetného koša, ktorý bol na pár metrov od nich. Sadla si naspäť k nemu. Otočila sa k nemu, ale napokon si iba chytila ruky a pozerala pred seba, niekedy na zem:
"Mám veľa otázok, ktoré by som sa ťa chcela spýtať," Heechul upriami na ňu pohľad:
"Tak sa pýtaj," nabáda ju. Luella si vzdychla a zavial jemný vietor, ktorý sa pohral s jej vlasmi. Heechul na nej mohol zrak nechať. Úplne jej teraz popadol, začal sa cítiť vzrušene, musel však sebou potriasť, pretože Luella začala rozprávať:
"Povedzme, že si ma zachránil kvôli tej matematike..." Heechul jej menším hlasom skočil do reči, ale ona mu nedovolila niečo povedať, tak pokračovala:
"...ale prečo sa proste chováš tak ako sa chováš? Mimochodom, to že som tvoje dievča, si nemusel tým sanitárom hovoriť. Bezo mňa by sa o teba tak či tak postarali. Dlžíš mi aj peniaze za tvoje ošetrenie a pobývanie v nemocnici. Zaplatila som za to..."
"P-prepáč. Mala si povedať skôr, vážne ti dlžím hrozne veľa peniaz..."
"To áno..." mierne sa zasmeje Luella:
"Je ich veľa, niekedy však premýšľam, či to nenechám len tak. Niekedy je ťažké chovať sa v prítomnosti človeka ktorého máme radi tak, že ich nemáme radi..." v tom jej došlo, že sa trochu aj prezradila. Preto sa pozrela na neho a oči mala veľmi vlhké:
"P-prepáč....eh...mám pocit, akoby som ti chcela všetko povedať," Heechul sa mierne usmial a pozrel sa do neba:
"Pokojne..." Luelle to dodalo odvahu, preto nakoniec rozprávala ďalej:
"Moja mama mi vždy hovorievala, že si musím nájsť muža, lepšieho ako bol môj otec. Pravdou je, že môj otec zomrel ešte keď som bola veľmi malá. Pamätám si, že často bil moju matku a ku mne tiež nebol milý. Moja matka zomrela pred dvoma rokmi. Žijem sama, bez rodičov. Sľúbila som matke, že si nájdem muža, ktorý sa dobre o mňa postará a ktorý nebude taký ako môj otec. Odvtedy som vystriedala mnoho mužov, nikdy sa mi nedarilo," povedala so vzdychom. Heechul sa pozrel na ňu. Cítil sa hrozne previnilo. Prišlo mu jej ľúto, nevie si predstaviť život bez oboch rodičov. Preto smutne pozrel do zeme a teraz sa ozval pre zmenu on:
"Chápem ťa...teda neviem aké to je žiť bez rodičov, ale tiež ti prajem, aby si našla toho správneho," povie s úsmevom, aj trochu s utrpením. Rád by si prial, aby to bol on. On sám vie, že nie je zlý, iba je niekedy hrozne hnusný, ale on by sa o ňu postaral, vie to, chce to. Luella sa pozrela na neho, vycítil jej pohľad a pozrel sa jej smerom. Luella plakala. Iba jej slzy stekali z očí. Heechul nevedel prečo, reflexne jej začal utierať jemne slzy z tváre a priblížil sa viac k nej. V tom iba jednou rukou jej pohladil líce. Obaja si pozreli do očí, napokon riekol:
"Zatvor si oči..." Luella tak pomaly učinila a keď sa priblížil k jej perám tými svojimi, zavrel oči aj on a pobozkal ju. Podľa toho, aký bol bozk, obaja otáčali hlavu z boku na bok tak, aby sa mohli lepšie bozkať. Ich jazyky sa zrazu spojili. Jej jazyk hladil ten jeho a jeho jazyk zase ten jej. Takto sa bozkávali niekoľko minút, nakoniec sa ich pery oddelili. Na ich perách ešte zostali sliny, ktoré boli zmiešané s partnerovými. Luella začala zrýchlene dýchať. Počas bozku sa poriadne nenadýchla a ešte aj to čaro bozku, uchvátilo ju to. Heechul čakal, aká bude jej odozva, čakal, že príjme jeho bozk, to by bol znak, že ho má tiež rada. V tom prisala svoje pery k tým jeho. Heechul sa usmial a ona tiež. Bozkávali sa ešte nejakú chvíľku. V tom sa pozreli do očí, potom Luella sa posunula kúsok od neho:
"H-heechul...prečo si to urobil?" bála sa, že sa s ňou iba zahráva ako aj predtým. Heechul sa len usmial:
"To že som ťa zachránil, bolo preto, lebo by som bez teba nemohol žiť. Tento bozk je znak presne toho, čo by bozk mal predstavovať," pritiahol si jej hlavu k jeho hrudi a Luelle začali slziť oči. Začala sa cítiť hrozne šťastne. Heechul ju hladil po vlasoch:
"Milujem ťa..." riekne zrazu a jej sa rozbúcha srdce na plné obrátky. Heechulovi tiež, bál sa, že hlas mu zlyhá, ale povedal to tak vyrovnane, ale srdce mu búchalo ako splašené. Obaja cítili tú energiu medzi sebou, tie iskry a tú silu lásky. Heechul zavrel oči a Luella tiež. Takto v objatí zostali ešte nejaký čas. Chceli cítiť svoje srdcia, preto nastalo absolútne ticho. Chceli sa takto cítiť aspoň chvíľku, nechceli aby sa tento pocit vytratil. Nesmeli si ho nechať ujsť. Heechulovi začalo po chvíľke búchať srdce už pokojnejšie. Upokojil sa, bol rád, že svoje pocity dostal na povrch. Luella bola tiež rada, že nakoniec sa dozvedela o jeho láske. Chcela vykričať do sveta, ako strašne ho miluje. Nakoniec riekla:
"Milujem ťa..." Heechul otvoril mierne oči a usmial sa. Toto slovné spojenie ho nehorázne potešilo. Cítil sa neuveriteľne šťastne. Je to dievča jeho snov, dievča, ktoré chce mať pri sebe hádam aj naveky. Veľmi ju má rád. Existuje vôbec niečo, alebo niekto, kto by dokázal rozbiť tak krásnu lásku?

TO BE CONTINUED

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lady Elisha-chan Lady Elisha-chan | Web | 15. june 2011 at 20:13 | React

Další dííííííííííííííííííííííííl ... muéééééééééééééééééééééééé ... určitě jí sledovala ta Min... určitě! ááá XD

2 Luella-chan Luella-chan | Web | 15. june 2011 at 20:14 | React

Kyáááááááááh!!!!Jááá chi další dílek!...Muhehehehhe...to je tááák dokonelééé....muééééé polibéééék!!!...*ječí jak šílená*....on mě políbil!!......buhehehehehehe...on mě políbil!!!...Kyáááá Heechule MILUJU TĚ!!!! :-D  :-D  :-D

3 Yukiho Yukiho | Web | 17. june 2011 at 10:29 | React

ach, romantické... :D presne takto to malo končiť :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement