Can You Help Me? 4

11. june 2011 at 16:27 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
Ľudia, tak tento diel vás podľa mňa zabije, konečne mám pocit, že mi nejaký diel aj dobre vyšiel:DD

4

Na ďalší deň sa Luella prebrala a celá vytešená sa začala chystať do školy. Hneď ako bola hotová, utekala do školy. V tom si uvedomila, že do školy prišla skôr než zvyčajne! Niekedy mešká minútku, niekedy príde 10 minút pred zvonením, ale dnes z toľkého nadšenia, prišla až 20 minút pred! Keď si ale všimla že prišla tak skoro, smutná prišla do triedy. Samozrejme bola tam ako prvá. Problémom bolo, že nevedela kedy chodieva Heechul do školy. Sama si sadla do svojej zadnej lavici a čakala. Ubehlo asi 10 minút a do triedy sa začali hrnúť jej spolužiaci. Medzi nimi uvidela v neposlednej rade aj Heechula. Keď ho zbadala, prestala dýchať. Pozerala sa na neho a tak si vynútila jeho pohľad, aj on sa na ňu pozrel a hneď keď ju zbadal, začal sa

usmievať. Z tej krásy sa Luello chcelo plakať. Milovala jeho úsmev, nechápe čo sa to s ňou deje, jej srdce sa s ňou zahráva, celé telo sa jej chveje a keď treba, zabudne sa ozvať. Heechul prišiel k nej a sadol si naproti nej ako aj včera:
"Čus...tak čo, kedy dnes začíname? Mám celý deň čas," Luella sa musela nadýchnuť, zrazu tak rýchlo na ňu ide, až zabúda na dôležité potreby každého človeka. Preto odvráti zrak a potom sa znovu na neho pozrie:
"P-po škole?"
"Fajn, platí, tak zatiaľ," postaví sa a odíde na svoje pôvodné miesto. Luella ho chcela zastaviť, ale Heechul si ju už nevšímal a proste si odpochodoval k svojmu miestu a hneď ako si sadol, už si ju nevšímal. Zazvonilo na hodinu, všetci sa museli sústrediť na písomku z matematiky, ktorú budú mať na prvej hodine. V tom sa Luella chytí za hlavu, že si to včera vôbec neprešla, ale nakoľko je v nej génius, tak si ani opakovať nemusí. Preto keď učiteľ rozdal písomky, Luella mala behom dvoch minút rozpracovanú asi polovicu z príkladov. Lenže v tom znovu začala na neho myslieť a zabudla riešiť úlohy. Hlavu zdvihla nahor k stene, očami niekedy zablúdila k Heechulovi a sledovala ako rieši písomku. Iba sem tam niečo písal perom, inak sa díval na steny, niekedy na učiteľa a tu sa zrazu otočil k nej. Luella až po pár sekundách jeho zízania po nej si uvedomila, že sa na ňu díva. Rýchlo sebou mykla a pokračovala v riešení. Začala sa strašne červenať, toto nebolo dobré. Potom ju upozornil učiteľ, aby pekne ďalej riešila a neotravovala iných. Preto sa do úloh zahĺbila a behom 15 minút mala hotovú celú písomku. Postavila sa a chcela odovzdať písomku na stôl učiteľa. Lenže ako prichádzala k stolu Heechula, chytil ju za ruku. Nie za lakeť, ale za jej ruku, čiže za prsty. Luella zostala stáť ako obarená, ani sebou nemykla, až kým na ňu potichu nezavolal Heechul. Pre ňu to bol taký sladký hlas, akoby jej spieval uspávanku na dobrú noc. Otočila k nemu hlavu a ukazoval na jeden príklad, ktorý nevedel vyriešiť. Luella mu chcela našepkať odpoveď, ale učiteľ si všimol podivné správanie. Preto mierne zakričal na Luellu, od ktorej v tom momente dal Heechul ruku preč. Luella rýchlo odovzdala písomku a rýchlo si išla sadnúť na svoje miesto. Pomaly sa hodina končila a Heechul odovzdal písomku ako posledný. Ako odovzdal a sadal si, venoval Luelle krátky pohľad, ale pokrútil iba hlavou, vyzeralo to, že sa na ňu hnevá. Preto ako zazvonilo na prestávku, nedalo jej to a prišla k nemu:
"H-heechul?" neodpovedal jej. Vytiahol mobil a slúchadlá. Pustil si hudby, mobil dal do vrecka, zatvoril oči a mierne kýval hlavou do rytmu hudby. Luella ho pichla prstom do boku a on vyskočil, mierne zaškriekal. Slúchadlá mu vypadli von a urazene sa pozrel na Luellu:
"HEJ! Kto ti dovolil dotýkať sa ma?!"
"J-ja len....prečo si ku mne takýto?"
"Ako takýto? Chovám sa tak ako vždy..."
"Nie...hneváš sa na mňa za ten test?"
"Mala si mi pomôcť..." Luella sa na neho škaredo pozrie:
"Počúvaj ma, nebudem to riskovať, keď ma videl učiteľ."
"Nechaj tak...už sa nehnevám," zrazu sa postavil úplne blízko k nej:
"Takže po škole...." mrkne na ňu a odíde preč, zrejme na záchod. Luella sa nahnevá a sadne si na svoje miesto. Nakoniec sa tvárila na urazenú pre zmenu ona. Po dnešnom vyučovaní úplne zabudla na dohodu s Heechulom, zabudla aj na neho myslieť, bola príliš zažratá do kreslenia jedného obrazu na poslednej hodine. Preto keď zazvonilo, ešte to dokončila a keď to odovzdala učiteľovi, už chcela odísť preč zo školy a ísť domov, keď tu ju pred školou vonku zastavil Heechul:
"HEJ! Zabudla si na našu dohodu?" Luella sa otočí a buchne sa po hlave:
"AA prepáč, úplne som zabudla."
"Nevadí, poď za mnou," potiahne ju za ruku a ruka v ruke niekam bežia. Až teraz si Luella uvedomila, že sa držia za ruku, skutočne že držia, ako keby spolu niečo mali. Než mu ale stihla niečo povedať, objavili sa pri tom hotely, kde bola aj Luella. Vyšli spolu po schodoch hore a keď prišli do toho baru, Heechul jej pustil ruku a zvítal sa s tým chalanom, ktorého hneď spoznala aj Luella. Ten prišiel k nej a objal ju:
"Vitaj! Nečakal som ťa tu," Luella sa usmiala, tiež bola rada, že ho vidí, ale štvalo ju, že kvôli nemu Heechul vie, v akej situácií je a že to využil proti nej. Chcela mu vynadať, ale v bare bolo pár zákazníkov a všetci, aj ten chalan aj Heechul sa tvárili tak šťastne, že nechcela rušiť túto príjemnú chvíľu, veď tak či tak, už len z pohľadu na neho zabudla, čo chcela, ten chlapec sa proste tváril hrozne nevinne. Heechul jej povedal, nech si sadne tam dozadu k jednému stolu a Luella tam teda išla. Medzitým ako si sadla, porozhliadla sa. Nielenže to malo vnútorný priestor, tam kde si sadli, boli jedny dvere, ktoré viedli na terasu, ktorá bola vysoko nad zemou, hoci nie až tak veľmi. Lenže keďže je December, a hoci je vonku aj celkom pekne, neotvárajú terasu na takéto obdobie. Malo to však pekný výhľad, na ktorý sa Luella s úžasom dívala. V tom si prisadol k nej Heechul, ktorý doniesol dve malinovky so slamkami. Jedna bola pre ňu a druhá pre neho. Jednu teda položil pred ňu a druhú pred seba. Luella sa mierne začervenala:
"Ď-ďakujem," poďakovala sa a Heechul sa usmial. V tom vybral zošit z matematiky a Luella už vedela, koľká bije. Vybrala zošit aj ona, aj nejaké papiere. Keďže stôl bol celkom veľký, dosť sa tam rozprestreli. Luella mu začala vysvetľovať všetko, čo sa týka tejto ročnej matematiky. Heechul začal menším veciam chápať, stále však boli veci, ktorým absolútne nechápal. Preto mu to Luella vysvetlila aj niekoľkokrát a dávala mu príklady. Chudák sa pomaly už začal potiť z toľkého premýšľania. Keďže mal bielu košeľu, vrch si odopol a Luella mu videla kúsok z hrude, zalial ju studený pot. Zahrabol si rukami do vlasov a v ruke držal ceruzku, ktorou písal. Začal riešiť príklady, ktoré mu Luella napísala. Zahĺbil sa natoľko do toho, že ani nevenoval Luelle pozornosť. Preto sa tajne mohla na neho dívať, na jeho pohyby a spôsoby. Keď pri nejakom príklade zastavil, lebo musel porozmýšľať, olízal si tie svoje hrubé pery. V tom sa Luella musela napiť, začala sa potiť aj ona, začali jej pomaly tiecť sliny. Keď bol už dosť na dne z tých príkladov, napil sa malinovky aj on, osviežila ho. V tom jej podával papier a Luella sa rýchlo spamätala. Zobrala papier do ruky a skontrolovala čo vypočítal. Všetko mal správne, až jeden príklad, v ktorom mu ešte vysvetlila, kde robí chybu. Keďže tomu začal chápať, urobili pokrok v jeho vedomostiach. Preto keď si trochu od matematiky oddýchli, Heechul začal:
"Dobre, svoju časť si si na dnes splnila, teraz ide moja časť. Takže čo sa týka chalanov, koľkých si mala?" Luella sa usmievala, ale po jeho otázke sebou sekla:
"P-prosím? T-to je moja osobná vec!" skríkla mierne, ale po tom čo sa porozhliadla po bare, radšej bola tichšie.
"Keď chceš aby som ti pomohol, musíš mi to povedať, je to dosť dôležité," nakoniec tak začala rátať a narátala 8:
"Mala som ôsmych..."
"To je dosť a akým spôsobom ťa odkopli?"
"Prichytila som ich pri inej a nikdy mi nepovedali, v čom robím chybu, iba to, že je to moja chyba," povie nakoniec smutná Luella, ktorá si chytí ruky a dá na kolená. Zrazu jej ruku zobral Heechul a zdvihla na neho pohľad:
"H-heechul..."
"Musíme v tebe nájsť chybu a vieš akú chybu máš? Nedávaš im priestor. Stále chceš byť s nimi, to mužom vadí."
"A-ale ja..."
"Viem, mala si ich rada, ale nauč sa to," Luella sa na chvíľku naštve, preto chcela zobrať svoju ruku z jeho zovretia. On jej ruku však nechcel pustiť. Priblížil sa k nej:
"Cítiš niečo?" Luella nepochopila, čo tou otázkou myslí, preto odvrátila od neho tvár ďalej. Heechul však mal pery skoro na tých jej. Zavrela oči. V tom sa zasmial, odvrátil sa od nej a pustil jej ruku:
"Zase zatváraš oči. Nesmieš sa takto chovať. Čo si muž pomyslí? Že ideš po ňom...ach jaj dievča, s tebou to bude ťažké," chytí sa za bradu a Luella nasucho preglgne:
"T-tak sa ku mne nikdy nepribližuj! Inak ti vrazím! Hocijaký dotyk, hocikde ma chytíš, tak mi budeš musieť zaplatiť! Za dotyk ruky to je sto eur!"
"Ts...a čo tak rameno okolo tvojho?" nabádal ju Heechul. Luella pomaly stratila slová:
"T-to bude za dvesto eur!"
"A čo tak objatie?"
"500!"
"A...." priblíži sa úplne k nej, zase majú tváre od seba len na kúsok:
"....za bozk?" Luelle pri tom naskočí husia koža:
"1000!!!" zakričí. Heechul sa zasmeje a znovu to vyzerá, že ju pobozká, ale Luella ho rukou odsotila a Heechul sa len zasmial, kým Luella to rozdýchavala. V tom jej Heechul dal zopár rád, počas ktorých už bola Luella aj Heechul normálni. V tom niekto prišiel k ich stolu, bolo to dievča peknej postavy, mala dlhé čierne vlasy a vyzerala akoby bola veľmi bohatá. V škole ju nikdy nevidela, takže ju nepoznala. Keď prišla, Heechul spozornel:
"Och! MinYoung, teba som dlho nevidel!" postaví sa a objíme ju. Luellu pochytí žiarlivosť a už už chce niečo povedať a byť drzá, ale nakoniec po objatí sa MinYoung otočí na Luellu a podá jej ruku:
"Som MinYoung, stará známa Heechula," Luella sa zo slušnosti postavila a podala jej ruku:
"L-luella," usmiala sa, hoci to bolo pretvarujúce. Nakoniec MinYoung riekla:
"A Luella, ona...je tvoja priateľka?" otočí sa prekvapene na Heechula, ktorý sa zasmeje:
"Ale nieee, kdeže, kdeže! Je to iba spolužiačka, pomáha mi s matematikou, nikto iný nie je z matiky v škole múdry tak ako ona."
"Aha, takže iba spolužiačka? Som dosť prekvapená."
-Iba spolužiačka? Nikto iný nie je z matematiky taký dobrý ako ja?- Luella sa začala cítiť využívaná a vôbec sa jej nepáčilo, že ju nazval len ako spolužiačkou. Preto sa zbalila, tašku si dala na rameno a so slzami v očiach vybehla z baru preč. Heechul bol prekvapený a MinYoung tiež. Heechul na ňu zakričal, ale nepočúvala ho. MinYoung sa zasmiala:
"Asi jej prišlo zle, nie?" Heechul sa MinYoung ospravedlnil a pobežal si za Luellou. Keď bola už na ulici vonku, proste sa rozplakala a ponáhľala sa domov. V tom počula ako Heechul za ňou kričí a beží za ňou. Preto sa snažila zrýchliť, ale dobehol ju. Postavil sa pred ňu a chytil ju za ruky, presnejšie pri ramenách:
"Luella, čo sa ti stalo? Zbláznila si sa?! Len tak utečieš preč s týmto výrazom, som sa zľakol čo sa s tebou deje!" Luella však len pred ním plakala a on sa vystrašil:
"L-luella..."
"Takže ty vieš moje meno, čo? P-prečo vravíš, že som len spolužiačka? Vážne som pre teba len spolužiačkou?"
"P-počkaj o čo ti ide?" pustil ju a vážne sa na ňu zadíval:
"O čom hovoríš?"
"Myslela som si, že ma vidíš inak ako len múdru spolužiačku, ktorá ti dobre poslúži pri matematike..."
"Chceš tým povedať, že..."
"Tým chcem povedať, že som si myslela, že máme lepší vzťah.........mám ťa rada!" vykríkne a Heechul zostane stáť ako socha. Čierne zreničky sa mu zúžili a prišiel k nej. Pohladil ju po tvári:
"Hlupaňa..." v tom si vyžiada jej pohľad do očí a zrazu ju jemne pobozká na pery. Luella prestáva plakať.

TO BE CONTINUED

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Yukiho Yukiho | Web | 11. june 2011 at 18:37 | React

ja nemám slová.. bolo to skvelé! má to úžasný dejový spád, celý diel som prečítala ako nič.. a na konci sa jej predsa chytil, a dokonca pobozkal.. koľkože ho to vyjde eur? :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement