Can You Help Me? 1

6. june 2011 at 21:56 | 이 휴미 |  Can You Help Me?
Takže prvý dielik na svete, snáď sa bude páčiť tým, čo to budú čítať, hoci recenzia je trošku asi iná než začiatok poviedky, ale nebojte, ono sa to ešte len vyostrí....takže Luella ;)

1

Jedného krásneho útleho slnečného dňa, naša hlavná hrdinka celého príbehu menom Luella, sa vydala znovu do školy. Pred asi rokom sa nasťahovala do Kórey do Seoulu a začala sem chodiť na univerzitu zameranú na maliarstvo a aj na veci týkajúce sa matematiky a podobných záležitostí. Bola to špeciálna škola, pretože mala dve takéto úplne odlišné zamerania, čo doteraz bolo veľkou výnimkou na tomto svete. Luella sem chodí už druhý rok a povedzme, má úžasný život. Má skvelého priateľa, bohvie už koľkáteho v poradí, volá sa Kibum a je členom Super Junior. Problémom však je, že Luella o nich síce počula, ale nikdy ich nepočúvala a nikdy nebola ich fanúšičkou. Avšak nebol to jediný člen SuJu, ktorého mohla zblízka vidieť,

bol to aj Heechul, známy cassanova spomedzi chlapcov, ktorý bol dokonca jej spolužiakom! Vcelku, hneď ako sa na neho pozrela v prvý deň v prvom ročníku tejto štvorročnej školy, pripadal jej sympatický. Lenže po čase zistila, že nie je taký v pohode, ako sa zdal. Za to že bol idolom, často ignoroval spolužiakov, ktorí našťastie SuJu tak nepoznali, inak by mohol vyškrtnúť pár fanúšikov zo svojho pekne dlhého zoznamu. Nikdy nežiadal od nikoho pomoc, ani on sám iným nepomáhal, bol v triede za samotára. Hoci bol vždy v škole sám, zabavil sa buď už hrou na mobile, alebo hádzaním papierikov von z okna. Po škole sa však začal jeho iný život - plný koncertov, kamarátov, fanúšikov a báb naokolo. To však nikto netušil, že vo svojom súkromnom živote samotárom veru nie je. Za to že bol samotárom, mnoho ľudí na neho aj zabudlo, dokonca keď niekto vysloví jeho meno, tak sa ešte musia samých seba pýtať, kto to je, dalo by sa povedať, že v triede na neho často zabúdali a Luella tiež patrila medzi tých, čo na neho zabúdali. Preto si ho nevšímala, proste si žila svoj život. Niekoľko predmetov mala ohľadne kreslenia, na ktorom Heechul vynikal, patril medzi najlepších ako aj Luella. Čo sa týka matematiky a jej využitia v praxi, v tej Heechul teda klesal jedna radosť, čo sa však týka Luelly...bola menovaná za najlepšiu žiačku školy v matematike. Taktiež sa zúčastnila pár súťaží, ktoré aj vyhrala umiestnením sa na 1.miesto! Takže pomaly sa začala stávať známou touto múdrosťou aj v celom Seoule a v miestach, kde podobné súťaže tiež prebiehali. Prečo vlastne opisujem pomerne hlavne o živote Heechula a Luelly, keď takmer nemajú nič spoločné a neprehovorili spolu ani slovo? No...keď budete čítať ďalej, aj sa to dozviete.

Luelliné dni boli pomerne také isté, každé ráno vstala s tým, že ide do školy a po škole sa stretávala so svojou láskou Kibumom, s ktorým trávila potom celé doobedie a večer sa potom učila do školy. Čo sa týka víkendov, tie trávila hlavne s ním, ale keďže mal veľa akcií so skupinou, často trávila víkendy Luella sama. Väčšinou keď od Kibuma vedela, že ako skupina idú na niekoľkodňový koncert, vtedy v škole chýbal aj Heechul. Hoci táto láska vyzerala naozaj neprekonateľne a môžeme povedať, že je až chválihodné, že Luella si drží Kibuma viac než rok, ale práve stačil len jeden deň a všetko sa zmenilo...Luella bola dohodnutá s Kibumom, že sa o piatej večer v sobotu stretnú pri reštaurácií, kde mali prvé rande. Väčšinou mešká 10 minút a keď mu do toho niečo vždy prišlo, nikdy sa nestalo, že by Luelle nenapísal sms-ku, že sa to nakoniec ruší. Tentoraz sa však neozval ani po hodine meškania. Rozhodla sa mu zavolať. Keď mu volala, tak nikto nedvíhal, nakoniec to na druhej strane niekto zložil. Po čase keď mu znovu volala, už ho mal vypnutý. Nechápala čo sa deje, preto si iba sadla na menší múr, ktorý pri reštaurácií bol a vzdychla si. Napadlo ju, že sa mu možno niečo stalo, ale to by nesedelo na tom zrušení hovoru. Chvíľku tam takto pobudla a rozhodla sa ísť domov. V tom si cestou spomenula, že toto sa stalo ešte aj pri tom predošlom frajerovi, o ktorom sa dozvedela, že ju podvádza a rozišli sa. Čo keď aj u Kibuma to teraz platí? Nechcela si to pripúšťať, klapalo im to až príliš dobre. Komu čo urobila? A to aj dnes ako aj skoro každý deň mu niečo kúpila, vždy sa chovala k nemu veľmi pekne a on si to vážil, aspoň sa tak tváril. Nakoniec to nechala plávať a išla sa vyspať. V nedeľu mala dosť nudný deň, preto sa rozhodla, keďže Kibum stále nedvíha telefón, že si zájde na prechádzku. Dala si na seba ľahký sveter, keďže bol December, vonku bolo celkom chladno, ale by ste sa divili, ľudia tam chodili aj v krátkych rukávoch! Len tak sa prechádzala, v tom jej kvapla jedna slza z oka na zem. Žeby to na ňu doľahlo? Možno sa vážne bála, že je tomu koniec, veď bol k nej vždy tak milý, už ho tak dlho nevidela, sobota mala byť niečo ako vykúpenie....a proste nič. Ako sa tak pomaly prechádzala peknou cestičkou, na rohu cestičky bola celkom pekná reštaurácia. Bola taká menšia a chutnučká. V tom si spomenula, že v deň keď sa prvýkrát vyspala s Kibumom, tak tu vlastne mali svoju druhú takú veľkú večeru a po nej sa ubytovali niekde v hoteli, kde sa spolu vyspali. Keď si na to spomenula, bolo jej ešte horšie, ale zároveň sa aj usmiala - boli to krásne časy. V tom ako sa pozrela cez okno tej menšej a romantickej útulnej budovy, uvidela tam jednu dvojicu, ako si držia ruky, sedia naproti sebe, uprostred stola im svieti sviečka, usmievajú sa, sem tam sa pobozkajú...dievča akurát bozkalo svojho chlapca, Luella sa len usmiala. V tom však keď dievča zaujalo svoje pôvodné miesto na svojej stoličke, Luelle sa naskytol pohľad, ktorý nečakala, mohla dobre vidieť na tvár toho chlapca. Zrazu si dala pred ústa ruky, slzy začali padať ako potok - ten chlapec, s ktorým tam to záhadné dievča malo večeru, bol práve Kibum...Luella stackala dozadu, nevedela sa udržať na nohách. V tom dostala riadne nervy, ruky z úst spustila, zovrela ruky v päste a celá naštvaná vošla dnu do budovy. Prišla k ich stolu a keď si ju Kibum všimol, hneď sa postavil:
"L-luella, ja ti to vysvetlím!" potiahol ju za ruku, Luella ho dala od seba preč a dala mu facku:
"Tak preto si včera neprišiel? Lebo si si našiel inú?! Volám ti ako sprostá, myslela som že sa ti niečo stalo..." v tom do jej reči skočil naštvaný Kibum:
"Práve to je tá chyba! Príliš sa do mňa staráš, už mi to prekliato ide na nervy! Uvedom sa!!! Nemôžem dýchať...." Luella zostala ako prikovaná. V tom sa ešte viac rozplakala, ale nenechala si ujsť to čo chcela povedať:
"Takže tebe vadilo, že som bola k tebe milá a starala sa o teba? Tak prepáč, že som ťa vôbec milovala...." Kibum jej nepovedal nič, iba zobral za ruku svoju terajšiu priateľku a odišli preč. Luella tam zostala stáť a keďže sa jej podlamovali kolená, musela si sadnúť. Sadla si na stoličku, na ktorej sedel Kibum. Rozplakala sa. V tom prišiel za ňou čašník, ktorý sa jej spýtal:
"Prepáčte, zaplatíte za to jedlo?" Luella sa divne na neho pozrela. Čašník jej rukou naznačil stôl, pri ktorom sedela. Luella mala sto chutí povedať, že nezaplatí, veď to jej ani nebolo! Čašník sa však netváril dvakrát prijateľne. Nechala tam pár tisícok a celá úplne šokovaná vyšla z budovy von a šuchotavo prišla nakoniec do svojho domu. Sadla si na posteľ a vtedy to na ňu doľahlo. Začala kričať, hádzať veci po celej izbe, kričala, že to nie je fér, že ju opustil a ešte takto drzo musela zaplatiť za ich účet. Cítila sa ako ozobané hrozno, akoby prišla o niečo. Každý vzťah ktorý sa približne rovnako skončil, prežívala podobne, tentoraz ju to však štvalo najviac, toto bol jej najdlhší vzťah, myslela si, že si našla toho pravého a že už ju nikdy nikto neopustí, ale stalo sa to opakom. Začala hrozne plakať, povedala si, že bude silná a prežije to, ale moc dobre to nedopadlo. Nakoniec sa rozhodla, že sa pôjde dakam spiť. Prišla do jedného baru a začala pár pohárikmi vodky, neskôr miešala tequillu s pivom a ďalej ani nehovorím. Bola taká spitá a mimo, že začala vracať a zaspala na záchodoch v bare. Nikto však o nej nevedel, preto sa zobudila až dakedy ráno a zistila, že hlavu má podopretú na misy záchoda. Celá v šoku sa postavila, stále cítila tlačenie v žalúdku, cítila sa špinavá, upravila si vlasy, postavila sa a keď chcela otvoriť dvere od záchoda, zistila, že ich nevie otvoriť. Začala hýbať kľučkou niekoľkokrát a stále nevedela ako otvoriť dvere, no proste nešli!
-Katastrofa toto, čo sa mi stalo?- začala premýšľať Luella, ale tak strašne ju bolela hlava a nemohla si spomenúť na to čo sa stalo. V tom niekto otvoril dvere a pred sebou mala celkom pekného mladíka, ktorý sa na ňu pozeral celkom zaujato, nie prekvapivo. Luella sa na neho lepšie pozrela...premýšľala...v tom jej to došlo! Ona sa včera poriadne spila a práve tento mladík jej pomohol na záchod a zrejme ju tam takto samú nechal. Luella sa začala cítiť trápne.
"Už je ti lepšie? Chcel som ťa zobrať ku mne domov, ale už si tu zaspala a bolo ti stále zle, nechcel som tebou moc hýbať, potom si mi povedal čo sa ti vlastne stalo a nakoniec si už len tvrdo zaspala," ozval sa zrazu mladík. Luella si pretrela oči a zatriasla hlavou:
-Ja snívam?- sama nevedela čo na to povedať. Jedine z nej vyšlo slabé:
"Ď-ďakujem!" a celá vystrašená vyšla von z dverí a tak aj zo záchoda a utekala von z budovy, z baru. Musela prejsť pár schodmi, pretože toto bol značkový bar, teda drahý, pretože patril hotelu z ktorého akurát vychádzala a sem chodili skôr bohatí ľudia, čo ona nebola, ale chcela sa poriadne spiť a toto bolo najbližšie, nemusela sa moc báť, žeby natrafila na každodenných ožieračov, ktorí by ju v pohode mohli aj znásilniť. Celá strápnená vyšla z budovy a začala kričať:
"Božeeee božeeee taký trapaaaas! To sa môže stať fakt len mne!" nakoniec sa porozhliadla po ulici. Asi polovica ľudí z námestia sa na ňu pozrelo s pohľadom ála ´ona ušla z polepšovne?´. Luella sa usmiala, zakývala ľuďom a riekla:
"Nič sa nestalo, iba som stretla nečakanú osobu...hihi..." sama nevie čo to trepla za blbosť. Hodila divnú grimasu a radšej odtiaľ rýchlo padala preč, pretože ten záhadný mladík z baru vyšiel von za ňou a kričal na ňu, aby sa vrátila. Nevedela prečo na ňu kričal, ale rýchlo zdrhala!
Nakoniec celá udychčaná prišla domov, a hneď ako vošla dnu, zavrela za sebou tak rýchlo, že by si to nevšimol ani shinigami ako Yoruichi, ktorá používa shumpoo. Dá sa povedať, že rýchlosť Luelly bola rýchlejšia než shumpoo. V tom si uvedomila, že v kabelke, alebo skôr taške nemá peňaženku! A čo je ešte hlavné, úplne zabudla na to, že dnes je pondelok a nestihne prísť ani do školy. Už má mať len posledné tri hodiny v škole a zrejme ich nestihne, potrebuje sa dať do poriadnu a vrátiť sa pre peňaženku, možno preto na ňu ten mladík kričal. Dala si rýchlu sprchu, iné oblečenie, upravila sa a keď si povedala, že vyzerá vcelku vkusne, zobrala si tašku, zavrela byt a utekala znovu na miesto činu. V tom keď sa pozrela na hodinky, zistila, že škola jej na dnes skončila, to bude zase doháňať, ale keďže je jedna z najlepších žiačok, tak možno zabudnú na to, že jeden deň neprišla do školy, niekto si možno povie, že to musel byť vážny dôvod a veru bol, hoci pre iných by to bola chabá výhovorka, pre Luellu to bola vážne vážna vec.
Hneď ako prišla k baru, teda skôr k budove hotelu a vstúpila dnu, vyšla hore po schodoch a tam videla ako ten mladík utiera stoly a dáva do poriadku fľaše a poháre. Tak jej došlo, že musí byť pultovým čašníkom. Keď tam prišla, mladík sa usmial, utrel si ruky a hneď k nej prišiel.
"Z-zabudla som si peňaženku..." on sa usmial a hneď ju vybral z vrecka a podal jej ju:
"Nič som z nej nezobral...chcel som ti ju ešte ráno dať, ale zdrhla si preč, kričal som aj na teba," Luella sa uškerila, asi je toto trošku trápna chvíľka, že? V tom sa uchechtla, hlavne sa cítila divne keď si spomenula, že práve tomuto chutnému mladíkovi vyrozprávala celý svoj problém s mužmi a hlavne čo sa týka Kibuma keď v tom v pozadí bolo počuť tretí hlas, skôr mužský a ten hlas riekol:
"Takže ty chodíš do tohto baru a kašleš na školu? A že vraj najlepšia žiačka školy...tch..." mladík sa na tretiu osobu usmial, akoby ho poznal. Luella sa pomaly otočila a jedno obočie sa jej nadvihlo do divnej formy. Ten druhý muž, zvieral svetrík v ruke, ktorú držal zavesenú na ramene a pritom v druhej ruke držal školskú tašku, bolo vidno, že všetko týkajúce sa školy neznáša a hlavne to, že do nej musí chodiť, pretože nič okrem maľovania ho tam nebavilo vážne nič. Luella zostala omámená.

TO BE CONTINUED

 

1 person judged this article.

Comments

1 Yukiho Yukiho | Web | 7. june 2011 at 16:02 | React

debo, nemám rada ľudí, ktorí sa proste neozvú.. tak jej to mal aspoň povedať, ni?...
...ako to si mohol nájsť aspoň originálnu reštiku.. *meditácia* kimbum taký nie je, nie je taký, on nie, je sujum, nie je taký... inak by som ho nakopala.. nie je taký..... nemôže byť, je suju....
...presne toho som sa bála, že jej to nakoniec nechá aj zaplatiť..
...ach, luella je fakt takáto motáčka? tuším som si ju obľúbila :D...
...milý chlapec.. aj tu by taký mohol pracovať...
...ach, môžem si tipnúť, kto to tam bol? :D...
fakt originálny nápad s touto poviedkou.. teda aspoň ja som nikde nič podobné nečítala :) máš odo mňa 5 * :)

2 Luella-chan Luella-chan | Web | 7. june 2011 at 18:22 | React

Muhehehehehe jako...začátek dokonalej XD...Bože můj hned první díl a ty mě totálně ožereš (to je pomsta za to,že jsem ti ožrala B2st že jo? XD *chlamá se jak debil*) No jsem zvědavá jak dopadnu dál.....Buhehehehe tipuju že to pako se svetříčkem bude Chulie což? XD....Ne fakt jako...totálně perfektní...se těším na další XD

[1]: Ne ne Kibum takovej není!Určitě ne XD Buhehehehehe...on je zlatej a je to pako...prostě jako všichni SuJu XD :-D  :-D  :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement