Amor en la triztesa 34

30. december 2009 at 20:29 | Hyumi^^ |  Amor en la triztesa
Ach...toto je fakt smutné...nechápem ako som vydržala nerozplakať sa nad vlastbou poviedkou...asi tým, že je mojaxDDDDDtaa je tu ďalší dielik, zajtra napíšem asi ďalší diel niekedy ráno...chcem do nového roku dopísať túto poviedku a posledný diel bude asi zajtra. Dúfam...že sa vám diel bude páčiť. Budem rada za komenty..veľmi! :-)

Sakura konečne vyšla z kúpeľne a videla ako smutne sa Sasuke díva do okna. Sakura pristúpila ku nemu:
"Sasuke?" Sasuke sa na ňu zadíval a nenútene sa usmial:
"Sakura...obleč sa. Už by sme tam mali ísť." Sakura neochotne prikývla. Začala sa obliekať a sušila si vlasy. Potom k nemu pristúpila a chytila mu ruku:
"Sasuke...ešte stále sa môžeš rozhodnúť, čo urobíme."
"Nie, je rozhodnuté. Musím pykať za to, čo som urobil. Poď, podáme správu." Sakura si vzdychla. Vyšli z izby, zamkli ju a namierili si to ku kancelárií k Viehrovi. Zaklopali a vošli dnu. Viehr sa na nich usmial a pristúpil k nim. Podal Sasukemu ruku:

"Som rád, že ste sa vrátili. Teraz by sme mali ísť za generálom. Nasledujte ma prosím k autu." Sasuke aj Sakura poslúchli. Nasadli do jeho auta a viezli sa takmer celú hodinu k nejakej staršej budove. Vyzerala naozaj hrôzostrašne. Sakura preglgla. Sasuke bral všetko v pohode. Vošli do budovy a Viehr si podal ruku s niekým zrejme veľmi známym. Mal niekoľko pripichnutých medailí na jeho obleku a tváril sa veľmi vážene. Viehr mu predstavil najprv Sasukeho, ktorý sa tváril veľmi hrdo a potom Sakuru, ktorá sa hrozne bála, toho čo sa stane.
Vošli do nejakej miestnosti, kde boli aj iní muži. Stáli v zástupe a generál im dal pohov. Tí sa pohli a každý si sadol na svoje miesto. Viehr si sadol a vedľa nich Sasuke so Sakurou. Generál stál ako jediný a začal:
"Títo dvaja ľudia sem prišli, pretože boli v Birkenau a musia nám podať správu odtiaľ a musíme sa dozvedieť, kto tam čo konal. Pán Sasuke Uchiha, mohli by ste začať?"
"Och áno." Generál si sadol a postavil sa Sasuke:
"Totiž, utiekli sme len tak tak. Ten kto všetko zlého tam napáchal bol Russo."
"Aha, to je tá pravá ruka Hitlera, mám pravdu?" spýtal sa ho generál.
"Áno. Všetko to tam dal znovu do pohybu, len aby sa Židom pomstil. Mal ženu Židku, ktorá ho však podviedla, preto bol taký. No mal aj dobré srdce, no nedával to najavo."
"Hmmm...a čo tí vojaci, čo prišli sem?"
"Oni...pomáhali Russoovi, ale keď zistili aký naozaj je, pridali sa na našu stranu deň pred našim odchodom. Takže vďaka nim sme tiež utiekli. Keď sme utekali preč, vojaci išli za nami, lebo to tam odpálili. Teraz nevieme kto všetko prežil, ale väčšina Židov odtiaľ tiež odišla."
"To áno, niektoré nám aj tí vojaci priniesli. Boli to vlastne ženy. Z Japonska...zaujímavé. Zaujímal sa len o túto rasu, ktorá bola z časti Židovská. Viete mi podať aj správu ohľadom čo sa týka Nejiho Hyuugy a Tenten? Neji pomáhal Russoovi, však?" Sasuke sa zatváril veľmi vážne a súcitne:
"Áno. To je pravda, ale potom, čo priniesli tieto ženy, bolo mu proti srsti to robiť a zamiloval sa do Tenten, ktorá tam mala trpieť. Takže, Neji je v tom nevinne. Bol proti Russoovi, ale maskoval, že nerobí to, čo povedal, aby tam mohol zotrvať. Chcel nám pomôcť utiecť." Generál si niečo zašuškal s Viehrom, ale Sasuke ani Sakura im nerozumeli. Generál zvážnel až príliš. Sakura nechápala jeho výraz, ale keď položil tú danú otázku, Sakura pochopila a Sasuke sa trochu zľakol.
"A čo vy, Sasuke Uchiha?"
"J-ja..." Sakura sa postavila a predbehla Sasukeho v reči:
"Pane, Sasuke je v tom úplne nevinne. Bol presne taký ako Neji. Nikdy nikomu neublížil. Nemôžete mu nič urobiť, veď nás zachránil." Sasuke dostal nervy a skoro kričal:
"TO nie je pravda! Nepočúvajte túto ženskú! Ona Vám iba klame, aby sa mne nič nestalo, ale musíte vedieť pravdu!"
"NIE! Počúvajte mňa, Sasuke by nikdy nikomu neublížil!" Sasuke sa na ňu veľmi naštval, tak povedal niečo, čo Sakuru zranilo:
"DRŽ HUBU!" Sakura sa upokojila a skoro sa rozplakala. Sadla si a pozerala sa ako sa vyvíjala vec. Sasuke si vydýchol a všetky oči sa dívali len na neho. Sasuke sa na všetkých pozrel a hlavne na zaskočeného generála:
"Pane, prepáčte, ale musíte si ma vypočuť. Ja...ja som bol ten, kto naďalej ubližoval týmto ženám. Bol som Russoovi ako pravá ruka. Dokonca som zabil niekoho, kto Sakure a jej priateľke chcel pomôcť - Michaela. Ja...dopustil som sa toho najväčšieho hriechu, akého som mohol. Aj Sakuru som skoro zabil, až kým som si neuvedomil, že ju milujem a tento život som nechcel žiť. Musel som týrať aj vlastného otca, ale nevedel som, že je to môj biologický otec. V tom je ten vtip. Odpustite Sakure za to, že Vám chcela klamať. Teraz všetko viete."
Generál sa postavil a bol zhrozený správou:
"Toto...je veľmi vážna situácia. Sasuke...za toto Vás budeme musieť uväzniť na niekoľko rokov." Sakura sa rozplakala. Generál pokračoval:
"Sasuke, dopustili ste sa niečoho, čo sa nedá odpustiť. Nič Vás neoprávňuje k tomu, aby ste boli prepustený." Sasuke si vzdychol a otočil sa smutný k Sakure:
"Je mi to ľúto a prepáč, že som na teba zvrieskol, ale musel som povedať pravdu. Už to nikdy neurobím." Sakura to tak nenechala. Všetci chceli odísť a odviesť Sasukeho, ale Sakura musela zasiahnuť:
"Počkajte! Ja...mám dôkazy k tomu, prečo by nemal ísť do väznice. Sú to síce len slová, ale sľubujem, že klamať nebudem." Generál chvíľu uvažoval, chcel povedať nie, ale Viehr mu niečo pošepkal. Napokon súhlasil, tak sa všetci vrátili na svoje miesta a Sasukeho stále držali dvaja muži pri dverách. Ruky mu držali vzadu za chrbtom. Sasuke bol smutný, no nevyronil ani jednu slzu. Sakura stála a chvíľu sa sem tam prechádzala. Zvažovala presne slová, čo má na srdci. Potom sa ovládla a so vzdychom začala:


"Ehm...Viete, keď som prišla do Birkenau, strašne som sa bála, čo bude so mnou a s mojou priateľkou Tenten. Keď sme tam prišli, zbadala som Sasukeho a hneď sa mi zapáčil. No trochu som sa ho bála, keďže on nám mal ubližovať. Je pravda...robil aj mne aj iným zle. Týral nás...strašne som sa ho bála. Nevedela som, čo mám robiť. Chcela som sa chrániť, ale bolo to veľmi ťažké. Medzi mnou a Sasukem vznikla neskôr láska a už mi nerobil zle. No po tom, ako zabil Michaela, nevedela som mimochodom, že to bol on, tak som išla k nemu bývať a podvolila som sa mu. No on mi stále ubližoval a bol ku mne ešte horší. Myslela som si, že ma iba oklamal, aby mohol toto robiť. Uväznil ma niekam a týral ma. No trvalo to len pár dní, potom prestal. Neji a Tenten si robili o mňa obavy. Bola som pevne rozhodnutá, že Sasukeho už nikdy v živote nechcem vidieť. No zmenila to skutočnosť, že ho stále milujem a bolo na ňom vidno, že aj on ma stále miluje. On...bolo raz, že protirečil Russoovi kvôli mne, ale to čo mi urobil...hrozne ma to bolelo, myslela som si, že to je horšie, ako keď Vám niekto vrazí dýku do srdca. No horší bol pocit, že budem bez neho. Mali sme ujsť bez neho a on nám pomáhal. Dobre vedel, že chceme ísť bez neho, že to možno tak naozaj bude. No keď sme odchádzali...musela som urobiť čo som urobila. Schytila som ho a zobrala so sebou. Neji bol proti tomu, za to čo mi urobil. Ale...ja som nemohla. Viete aká je láska silná. Aj Sasuke mi robil vtedy zle, lebo nevedel čo cítil a nič iné nepoznal. Bál sa...o mňa...o seba..." začala plakať a potom hovorila cez slzy ďalej:
"...ja...strašne ho milujem. Viem, že aj on mňa. Vždy bol ku mne nežný a nikdy mi nevedel ublížiť úplne. Vždy ho niečo zastavilo. Viem, že za toto by si zaslúžil trest, už aspoň za to, že predtým týral tých Židov...mužov. Bez trestu sa z tohto asi nedostane. No ja svedčím, a preto urobím všetko preto, aby som ho zachránila. Myslíte si asi, že som zošalela, že milujem práve jeho. No moje srdce bije len pre neho. Potrebujem ho viac ako kyslík. Viem na 1000000%, že nikomu neublíži a mne tiež nie. Neviete si predstaviť, ako veľmi by som trpela, keby ste ho teraz uväznili a ja by som sa ocitla bez neho. Neviete si predstaviť ako by ma to trápilo. Neviete si ani predstaviť, aké nočné mory by som kvôli tomu mala. On je jediný, pre koho môžem žiť. Neviem čo je s mojím otcom, ale Sasuke je jediný, komu patrí moje srdce. Ja...ja totiž...som tehotná...s ním..." pozrela sa uslzenými očami na Sasukeho a plakala šťastím. Sasuke sa na ňu milo usmial a musel sa rozplakať. Tak strašne chcel ísť k nej a objať ju. Bol taký šťastný. Sakura sa nemohla rozptýliť. Horko ťažko vyslovovala slová, keď tak veľmi plakala, ale musela pokračovať:
"...čo by ste robili VY, pane...keby ste boli v situácií v akej je on a žena, ktorú milujete a viete, že ste jej veľmi ublížili, ale že je pre Vás tá jediná, by čakala vaše dieťa, ktoré je v jej tele sotva pár dní? Keby Vás zatkli a dali na pár rokov do väzenia? Aké by to bolo, keby ste nevideli to dieťa vyrastať a neboli so svojou rodinou? Aké by to bolo, nevedieť ako sa má vaša rodina a dieťa by ani netušilo, že Vy ste jeho otec? Ten pocit...že ste tak ďaleko od svojej rodiny? A čo to dieťa? Nemôže ho vychovávať len matka. A môj otec...ten sotva niečo zvládne. Veľmi ťažko vedel zvládnuť mňa...a to mu pomáhala moja matka, kým ešte žila. Proste...neviem čo ešte dodať na koniec, len Vás prosím o milosť. Keď tak veľmi chcete, aby si odtrpel svoje, dajte mu nejakú prácu, z ktorej sa nedostane tak ľahko preč, s tým napríklad, že mu veľa nezaplatíte. Ja neviem, hocičo...len prosím nerobte niečo, čo ho odo mňa zoberie preč. To by som neprežila. Rozhodne nie...potrebujem ho. Žijem len pre neho a...pre to dieťa. Prosím Vás. A ja som jediná, ku komu sa Sasuke môže vrátiť a ja nechcem trpieť roky doma a čakať kým sa vráti domov. Kým spozná svoju dcéru, kým ona musela tie roky prežiť bez neho. Také detstvo...aké si nezaslúži. Je to plod našej krásnej a veľkej lásky. Nechcem aby tak trpelo..." zrazu vydýchla a skoro spadla, ale zachytila sa o stoličku a chytila si hlavu. Radšej si sadla a ešte stále veľmi plakala. Mala pocit, že nepovedala všetko čo chcela, alebo skôr to ani nešlo. Generál sa skoro spotil. Postavil sa a rozmýšľal:
"Slečna Haruno...priznávate, že Vám ubližoval, ale nebolo to preto, lebo chcel, ale cítil niečo a nevedel čo?"
"J-ja...áno...je to tak. Priznávam, že mi veľa ublížil."
"A takisto priznávate, že ho milujete a budete za neho zodpovedná a že už nikdy takú vec neurobí?" Sakura sa kútikom úst usmiala:
"Celým svojím srdcom...a áno...len nech je pri nás..." generál sa nevedel rozhodnúť:
"Prepáčte, ale musím sa porozprávať s pánom Viehrom, osamote." Sakura prikývla. Generál odišiel s Viehrom vedľa. Chvíľu sa rozprávali. Nemohol ich nikto počuť. Po pár minútach, počas ktorých si Sakura a Sasuke dívali do očí, sa konečne vrátili. Sakura sa pozrela na nich a generál sa tváril dvojako. Sakura nevedela vyčítať, či to bude zlá, alebo dobrá správa. Sakura sa postavila a generál tiež stál. Viehr si sadol naspäť na miesto a usmieval sa. No potom zvážnel. Generál zrazu niečo vyslovil. Sakura si myslela, že jej spadne sánka. To bola správa, akú nečakala napriek tomu, čo tu podala:
"Pani Haruno...Vaše svedectvo nás veľmi prekvapilo. K tomu, že Sasuke sa moc nevyjadril, myslím, že Vaše slová čisto stačia...chcem totiž oznámiť, že..."

Neji sedel stále na tej lavičke a čakal. Potom tam za ním prišiel doktor a prikývol. Znamenalo to, že môže navštíviť Tenten. Vošiel pomaly dnu. Díval sa na jej zúbožené telo. Chcelo sa mu plakať. Sadol si na jej posteľ a chytil jej ruku:
"Miláčik..." pošepkal, no Tenten ho počula. Pomaly otvorila oči a usmievala sa:
"Neji..." skoro vôbec ju nebolo počuť. Taká bola slabá. Teraz si Neji uvedomoval, aká je krehká. Neji si len vzdychol. Tenten sa stále na neho dívala:
"Som taká rada, že sme konečne na slobode."
"Psst...zhoršuješ to. Šetri sa. Pozri sa...ako vyzeráš. Ako keby sa každú chvíľu malo niečo stať. Aj ja som rád, že sme voľní, ale na čo to všetko, keď si takto dopadla? Bez teba nemôžem žiť..." Tenten sa ironicky usmiala:
"Neji...to že tu ležím, neznamená, že už nikdy sa nepostavím na nohy a nebudem s tebou. Vieš, že ťa milujem..." silnejšie mu potlačila ruku. Neji prikývol:
"Aj ja teba a strašne..."
"A to ma posilňuje k tomu, aby som s tou ranou bojovala. Vďaka tebe sa uzdravím...uvidíš...o pár dní budem zdravá ako rybička."
"Dúfam...že máš pravdu. Vieš...že bez teba to proste nejde."
"Neji...musím ti niečo povedať..." zakašľala. Neji ju upokojoval dotykom jej tvári. Tenten mu riekla:
"Ja...som bola tehotná...ale keď ma postrelili, potratila som. Prepáč..." Neji si myslel, že horšiu správu ani nemohol počuť:
"Čo to hovoríš? Nebola to tvoja chyba...škoda, že sme prišli o dieťatko...ale vsadím sa, že ich ešte budeme mať veľa...ale musíš prežiť. Sľúb mi...že sa budeš snažiť, že budeš bojovať, aspoň už kvôli mne." Tenten sa zasmiala a Neji ju nepochopil. Tenten mu povedala:
"Nenechal si ma dopovedať." Neji sa na ňu smutne pozrel a Tenten pokračovala:
"Áno potratila...lenže doktor mi povedal, že to boli trojičky a ja som prišla len o jedno z tých troch. To tretie ma mrzí, ale teraz mám už len dvojičky vo svojom tele...budeme mať deti...Neji..." Neji sa hrozne tešil. Objal silno Tenten, ale potom si uvedomil, že ju nesmie tak tlačiť, tak ju uvoľnil:
"Som taký šťastný...Tenten...naša rodina bude úžasná! Vidíš...čakáš naše detičky, preto sa musíš viac snažiť o to, aby si prežila...aby prežili aj oni." Tenten sa usmiala a perami žiadala jeho bozk. Urobil jej po vôli:
"Milujem ťa Tenten...som pri tebe, nesklam ma." Tenten sa usmiala a pohladila mu tvár:
"Áno...nesklamem. Už kvôli tebe a deťom to urobím. Ľúbim ťa aj ja..." potom tam prišiel doktor a chcel vyhnať von Nejiho:
"Je mi to ľúto, ale musíme ju uspať. Nevie spať a potrebuje si oddýchnuť. Za 5 hodín sa na ňu môžete zase pozrieť." Neji zosmutnel. Prišiel k dverám a ešte posledný pohľad venoval Tenten, ktorá sa na neho uspokojene usmievala a zakývala mu. Neji si vzdychol a zatvoril dvere. Sadol si na stoličku. Potom po pár minútach vyšiel von aj doktor, ktorý zrejme už Tenten vpichol injekciu. Neji sa chytil za hlavu. Cítil sa tak bezmocný, že nemôže nič urobiť. Potom si však spomenul na Sakuru a Sasukeho:
"Kde sú tí dvaja? Rozdávajú si to nebodaj?" trochu sarkasticky sa zasmial, ale zas bol v myšlienkach pri Tenten a mal veľké obavy. Ale dosť ho zaujímalo, prečo sa na Tenten neprišla pozrieť Sakura so Sasukem...žeby mali problémy?...


 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 !zabella *** SBečko *** !zabella *** SBečko *** | Web | 30. december 2009 at 20:46 | React

Ahooj :) Pisem komentiik aj ked je stale blog pozastaveny :D ale teraz chodim von od rana do vecera a zajtra idem na chatu ... Asi blog nebude pozastaveny tak dlho ... zatial Aoy

2 mitsuki iname mitsuki iname | Web | 31. december 2009 at 17:38 | React

kkkkkaaaaaawwwwwaaaaaaaiiiiii :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement