Amor en la triztesa 25

3. october 2009 at 9:05 | ♥Seesska♥ |  Amor en la triztesa
Fúha, no tak po 5 dňoch je tu konečne nejaká poviedka a naozaj sa za to ospavedlňujem, ale keď je škola takmer nestíham. Čítam aj jednu knihu, ani do tej som takmer nenazrela...veď viete...kamoši, škola...rodinné povinnosti...to všetko sa nedá len tak stihnúť, ale hádam mi to odpustíte a užijete si tento diel...hádam sa bude páčiť...kiss
SEESSKA

Tenten so Sakurou sa na Nejiho dívali a čakali čo sa stane. Neji sa však len zľahla usmial a potom dal Tenten bozk a odišiel preč. V miestnosti sa Tenten sama ocitla so Sakurou a s ostatnými dievčatami. Tenten sa pozrela na Sakuru a objala ju:
"Ja verím, že sa správne rozhodneš Saky...Ale keď chceš byť

s Michaelom, mal by to Sasuke vedieť. Keby sa to dozvedel tak, žeby na to sám prišiel, bolo by to horšie." Sakura sa usmiala, objala Tenten a radšej si išla ľahnúť. Bola strašne unavená. Tenten si išla tiež ľahnúť, ale mala starosti, čo sa stalo s Nejim. Hlavne ju to hrozne trápilo, že Neji musel toto prežiť. Jiraiya bol pre neho ako vlastný otec.
Neji vošiel do svojej izby a hodil na stôl obálku. Ľahol si do postele a premýšľal. Po asi hodine rozmýšľania si všimol, že na stole mal obálku a chytil ju. Pozeral sa na ňu a pomyslel si:
"Aspoň ako poslednú spomienku na neho sa na ten list predsa pozriem. Dlžím mu to." Posadil sa a pomaly otváral obálku. Keď ju otvoril, bol v nej list a na ňom vety. Bol nervózny, ale musel sa pozrieť čo mu tam Jiraiya píše. Začal si to čítať sám pre seba:
"Drahý Neji, cítim, že už umieram, a preto ti píšem tento list. Opatruj tento list najviac ako vieš, pretože v tomto liste ti odkrývam všetky moje tajomstvá. Také, o ktorých by sa ti ani nesnívalo. Pravdou je, že ja som ťa mal vždy rád Neji. Vedel som, že ty Sasukemu pomôžeš, no netušil som, že sa Sasuke naozaj vydá takouto cestou. No navštívila ma jednu noc Sakura a všetko mi vysvetlila. Sasuke chce vraj začať odznovu. Chcel som sa pred mojou smrťou s tebou ešte porozprávať, ale už som zrejme nestihol. Tento list je už prerobený, pretože pár minút pred smrťou som ho prerobil. Pretože som cítil, že už nebude trvať dlho a zomriem. Poprosil som Russoa nech ti tento list dá a ja verím, že ho nebude čítať. Uschovávaj ho od dosahu ostatných. Čím mám začať...asi začnem tým, prečo som bol vždy k Sasukemu viac naklonený ako k tebe. Nejde tu o to, koho mám radšej, ale...Sasuke je môj syn, ja som jeho pravý otec..." Keď to Neji prečítal, skoro sa zadusil aj keď nemal čím. Nemohol uveriť tomu, čo číta. Ale musel to dočítať:
"Áno, je to neuveriteľné. Ja som sa spolčil proti tým, čo chceli ubližovať Židom, tak či tak z polovice aj ja som ním. Preto ma sem uväznili, ešte keď Sasuke mal asi 4 roky. Preto si na mňa nepamätá, a preto som mu všetky hriechy, ktoré mi spôsobil odpustil. Je mi ľúto, že nenašiel pre mňa pochopenie ešte pred smrťou. Preto ťa žiadam Neji, aby si dával pozor na môjho milého syna, ktorý bol celý život jedinou vecou, na ktorú som myslel keď som tu bol. Myslel som na neho, ako na niekoho koho mám naozaj rád a na koho sa ako na prvého budem tešiť keď sa vrátim. Lenže...on tu prišiel pracovať a nespoznal som ho. Po pár dňoch som to uvidel. Uvidel som toho malého Sasukeho...a ešte to meno. Hneď mi bolo jasné, že to musí byť on. Ale keby som mu začal hovoriť, že je môj pravý syn, myslel by si, že som blázon, hlavne keď mal ku mne potom taký postoj. Teba som tiež vnímal ako syna, ale predsa si nebol mojím pravým. Tebe som spočiatku moc neveril, až potom mi došlo, že ty chceš Sasukemu pomôcť, ale ten prístup čo má, ti v tom bráni. Chcem ťa poprosiť už len o jednu vec, ktorú by som po tebe strašne chcel. Je to síce absurdné a trochu divné, že ťa o to žiadam aj keď ty asi vieš, že to možno nie je správne, ale daj prosím ťa Sasukemu druhú šancu. Prosím ťa, ukáž mu čo je dobré a čo je zlé. Vo svojom živote od mala do dospelosti totiž nemal otca, ktorý by mu povedal, čo sa smie a čo nie. Jeho matka sa zrejme o neho dobre nepostarala, ani tie 4 roky kým som bol ešte doma s rodinou sa o neho moc nestarala. Takže asi ho vychovávala ulica a všetky klebety. Tak sa nenaučil čo sa patrí a čo nie. To je dosť smutné, a preto ti zverujem do rúk jednu prácu, ktorú som nestihol JA vykonať. Možno je to pre teba príťaž, ale strašne ťa prosím...to je to jediné, čo si prajem pred smrťou. Aby môj syn vedel ako má správne žiť a aby raz ušiel z tadeto a začal žiť normálny život. Pomôž mu prosím ťa a ty sa tiež opatruj. Svet ťa ešte bude dlho potrebovať, Neji. Ďakujem za tvoje návštevy, za tvoje rozhovory. Aspoň niekto o mňa javil ako taký záujem. Naozaj ti patrí veľká vďaka, Neji. Tvoj priateľ a zároveň akoby otec, JIRAIYA." Neji sa na to pozeral s úžasom. Nevedel čo má dodať. Veľmi ho dostalo to, čo všetko mu tam napísal. Musel vynaložiť veľké úsilie, aby to tam napísal. Nie len tak každému sa ľahko píše o svojich tajomstvách a prosbách, hlavne keď je to dané niekomu mladšiemu než je ten, kto to napísal. Neji položil otvorený list na stôl a tvár si zaboril do dlaní. Rozmýšľal čo má urobiť. No nemusel na to myslieť príliš dlho. Musel to urobiť, aj on cítil, žeby to mal urobiť a urobí to aj pre Jiraiyu. Pomaly, ale istým krokom vyšiel zo svojej izby a o pár krokov ďalej bol Sasukeho domov. Zaklopal mu na dvere a nikto neotváral. V tom si Neji uvedomil, že Sasuke je asi u Russoa. Tak sa rozhodol počkať ho pred jeho domom...
Sasuke stál naproti Russoovi:
"Deje sa niečo, pane?"
"Áno. Zistil som totiž, že medzi Nejim a Tenten je menší románik, preto chcem aby si pokračoval v jeho práci a chcem aby si do svojej práce zahrnul aj tú ružovlásku. Takže...tak ako doteraz - týranie a všetko možné okolo toho. Veď ty to dobre vieš, Sasuke." Sasuke preglgol:
"Aha...a to ako musím? Pretože mne sa už nejako pracovať nechce."
"Č-čo si povedal? Tak tebe sa nechce? Nie je to tým, že táto práca sa ti hnusí? Pokiaľ áno, myslím, že tu nemáš čo hľadať." Sasuke preglgol ešte viac. Takéhoto nahnevaného ho už dlho nevidel:
"P-pane. Prečo necháte Nejiho len tak na pokoji, len preto, že je zamilovaný do Tenten a ja mám robiť všetko za neho?"
"Neboj sa Sasuke, budú za to potrestaní, len chcem aby si chvíľu teda užili a potom chcem aby sa im stalo niečo podobné ako mne. Nechcem aby žili šťastne, keď ani mne sa to nepodarilo." Russo sa zamyslel a Sasuke chvíľu nevnímal. Nechápal čo tým myslí Russo, že: Nechcem aby žili šťastne, keď ani mne sa to nepodarilo. Potom sa začal Russo smiať a keď prestal, ešte dodal:
"A aby som nezabudol, začínaš už od zajtra. Čiže máš čas sa ešte vyspať a potom si príď pre potrebné materiály." Sasuke prikývol a ani nie o pár sekúnd už stál pri svojom dome. Videl Nejiho a tak sa zastavil:
"Čo tu hľadáš? To mi musíš stále pripomínať moju minulosť?"
"Chcem sa s tebou porozprávať. Je to veľmi dôležité a neboj sa, nejdem ti nič vyčítať." Sasuke zagúľal očami, ale vpustil Nejiho dnuka. Neji si sadol na jeho posteľ a Sasuke nad ním stál. Čakal čo mu Neji povie. Neji sa nadýchol a potom pomaly začal:
"Jiraiya zomrel..."
"To už viem..."
"Prosím ťa, neprerušuj ma kým ti to všetko nepoviem, inak môžem hneď odísť a ty sa nič nedozvieš." Sasuke s nechuťou prikývol. Tak Neji pokračoval s ďalším výdychom:
"Takže...zomrel a zanechal mi taký odkaz, že chce aby som ti predsa dal tú druhú šancu. Ja som nad tým rozmýšľal, že rád by som ti ju dal, ale nie som si istý, či to bude naozaj správne. Pozri sa Sasuke, dám ti tú druhú šancu."
"Som veľmi rád Neji naozaj ďakujem!" Sasuke začal Nejiho objímať, ale Neji ho dal zo seba dole a ešte zákerne dodal:
"Ale pamätaj, že ja ti nedôverujem. Urobil som to len pre Jiraiyu. Pre nikoho iného. Inak by som tento zákrok nepodstúpil." Sasuke sa tváril divne - neopísateľne. Neji potom odišiel preč a Sasuke sa ocitol vo svojej izbe sám. Začal sa smiať:
"Pekne mi to vychádza. Vďaka Jiraiyovi mám druhú šancu a ja zajtra musím nastúpiť ako zabiják Židiek. No nie je to sranda, ako mi všetko vychádza? Toto bude pekná hra. Neji určite niečo tuší. No tú prácu dám niekomu inému. Ten bude Nejiho dievčatá týrať, ale ja si zoberiem na starosť Sakuru, ale nikto sa nesmie nič dozvedieť, inak môj plán zlyhá." Potom sa začal zase smiať a ľahol si do postele. Keď ho smiech prešiel, pozeral sa do stropu a o chvíľu aj zaspal.
Neji sa išiel pozrieť na dievčatá. Keď tam vošiel, Tenten tvrdo spala a nechcel ju budiť. No pozrel sa do izby Sakury a tiež spala, ale ju musel zobudiť, aby jej podal informácie:
"Hej Sakura, zobuď sa." Sakura pomaly otvorila oči a keď uvidela Nejiho, skoro sa vyľakala:
"Č-č-čo ty tu?!"
"Psst pokoj. Prišiel som ti len niečo povedať, ale musíš byť naozaj ticho a nesmieš nikomu povedať, čo som sa práve dozvedel."
"J-jasné, len nehovor to takýmto štýlom, pretože sa fakt bojím tej veci, čo mi ideš povedať."
"Dobre len sa upokoj. Začnem takto: Jiraiya mi zanechal list, v ktorom píše niektoré svoje tajomstvá a jedným z nich je, že je Sasukeho biologickým otcom. Chápeš to Sakura? Čo musel Jiraiya prežiť, keď Sasuke bol k nemu taký hrubý? No Sasuke o ničom nevie a svojho otca ani nespoznal. A ako by mohol, keď Jiraiya sa sem dostal, keď mal Sasuke len 4 roky? A poprosil ma, nech dávam na Sasukeho pozor a nech mu dám druhú šancu. Tak musel som to splniť, aspoň pre Jiraiyu a tak som išiel za Sasukem a povedal som mu, že má druhú šancu. Ale nespoliehaj sa na to Sakura, že mu budem len tak veriť. Nie, práve naopak. Urobil som to len ako poslednú láskavosť pre Jiraiyu a vôbec nie pre Sasukeho. On to podľa mňa aj tak využije. Sakura, nepovedz o tomto ani Tenten. To že dostal druhú šancu jej vysvetlím sám, ale inak jej prosím ťa nič nevrav. Hlavne ty, ktorá všetko len zhoršuje." Sakura sa tešila, že Sasuke dostal druhú šancu, ale vydesilo ju čo povedal na konci:
"J-ja..." chcela niečo povedať, ale Neji už odišiel.
"T-takže ja všetko zhoršujem? Vedela som, že mu leziem na nervy, ale žeby takto? T-to...teraz som si 100% istá, že keby sa dalo, Nejimu nič nepoviem a nič už by som nechcela vedieť. Prisahám Neji, nepotrvá dlho a zbavíš sa ma. Odídem za Sasukem a ja už niečo vymyslím, len aby som ti nekomplikovala život. Jasné, že Tenten to nepoviem, pretože nechcem aby Tenten vedela, čo si o mne naozaj myslíš. Nechcem aby to s tebou skoncovala len kvôli mne." Pomyslela si Sakura a začala plakať. Hrozne ju dostalo, čo si o nej Neji myslí. Nikdy by ju ani vo sne nenapadlo, žeby ona bola pre neho príťaž, keď jej toľko pomohol a tak dobre si rozumejú. Teda presnejšie - rozumeli.
Začalo sa stmievať a Neji chcel zobrať Tenten von pozrieť sa na hviezdy bez toho, aby o tom niekto vedel. Aj keď Russo všetko vedel, nechcel aby o ich bližšom súkromí niekto vedel. A hlavne nie Russo, pretože vojaci by mu to určite povedali a to on samozrejme nechcel. Tak všetko vybavil podľa plánu a trochu mu pomohol aj Michael. Ten zas chcel zobrať na čerstvý vzduch z miestnosti Sakuru, aby sa poprechádzali po Birkenau. Neji bol trochu proti tomu, ale nemohol namietať, keď mu mohol pomôcť. Tak zobral Neji Tenten za ruku a zakryl jej oči čiernou šatkou. Tenten bola prekvapená a chcela vedieť čo sa deje. No Neji ju viedol ďalej a ona musela byť ticho a na nič sa nepýtať. Takisto prišiel Michael za Sakurou. Bola rada, že ho znovu vidí, ale vôbec netušila, čo je správne. Michael ju tak celkom núti do niečoho, o čom si nie je ešte istá a toho sa bála. Nechcela mu robiť plané nádeje, aj keď ho má naozaj rada, ale teraz si zrazu nie je istá. Teraz sa už nevie zase rozhodnúť. Michael jej zaviazal oči tmavomodrou šatkou a vyšli von. Samozrejme Neji s Tenten boli na druhej strane Birkenau ako Michael so Sakurou. Keď Neji s Tenten prišli na miesto, dal Tenten dole šatku a ona s úžasom sa pozerala na oblohu:
"Netušila som, že tu môžu tie hviezdy tak krásne žiariť. Nádhera, naozaj. A ako si to zvládol, aby nás nikto nevidel?"
"No proste som to tak zariadil a nepýtaj sa ako. Sadnime si na tento menší kopček, pozerajme sa na hviezdy, bozkávajme sa rozprávajme sa. Dlho som s tebou nebol. A dneska sa nechcem cítiť zle...hlavne vieš kvôli čomu, presnejšie komu." Tenten súhlasila:
"A už keď sme sa dostali sem, mohli by sme aj utiecť."
"To zas nie, pretože zvonka to stráži stráž a tu naokolo sú tiež stráže, len trochu sa stiahli, pretože som to vybavil, ale tí vonkajší...tými nehneš a aj tak na tých múroch sú dráty, po ktorých ide elektrický prúd. Vieš, istota je istota ako vraví Russo. Ale nejako veľká."
"To je divné, že to tu ešte neobjavili a nezastavili toto mučenie." Neji prikývol, nahol sa k nej a ona nechápala čo chce urobiť, až potom keď ju pobozkal jej to došlo. Bola totiž v myšlienkach niekde skôr u Sakury. Bála sa, keď má byť s Michaelom sama a ešte k tomu cítila, že Neji so Sakurou jej niečo taja. Bola pevne rozhodnutá, že teraz túto noc kým tu sedia, to z Nejiho dostane. Možno sa stane zázrak a on začne sám.

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 LiL.KarinQa LiL.KarinQa | Web | 3. october 2009 at 9:27 | React

áno áno, chcela som už trošku zmenu na designe tak som zmenila, dúfam že sa ti páči... a hej hej, viem ktoré designy myslíš čo som robievala, ale také už nerobím neviem je s tým práca a už ma to nebaví.. a mám sa celkom fajn, v pondelok už idem do školy takže zase bude haluz :-)

2 Kirsten Kirsten | Web | 3. october 2009 at 18:06 | React

Krásne...opravdu nádherné :-)

3 Mia Mia | 3. october 2009 at 18:40 | React

pokračkooooooooooooooooooooo :-D  :-D  :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement