The wars of genders 34

16. september 2009 at 19:20 | ♥Seesska♥ |  The wars of genders
Mno ďalší dielik a podľa mňa aj celkom smutný a potom taký...hmmm no niečo čo by ste nečakali...takže...nech sa páči...

Tenten sa stále bozkávala s Nejim. Keď prestali, hľadeli si do očí a Tenten si ľahla. Pozrela sa svojimi žiarivými očami na Nejiho a usmiala sa:
"Milujem ťa Neji..." Neji sa usmial a pobozkal ju. Tenten si ho k sebe tlačila ešte viac. Neji sa k nej skláňal a začali sa ešte vrúcnejšie bozkávať. Potom ho Tenten chytila v boku a Neji už úplne ležal na Tenten. Neji sa pozeral na Tenten a ona sa ho dotýkala po celom tele. Vyzliekla mu tričko a čakala. Neji sa jej spýtal:
"P-prečo to robíš?" Tenten sa usmiala na Nejiho a skoro sa rozplakala. Ona

si dala dole tričko a bola úplne nahá. Neji z nej nemohol spustiť oči. Neji sa tiež vyzliekol a Tenten čakala. Začali sa pomaly a nežne bozkávať. Potom Neji do nej pomaly vkĺzol a začali sa jemne milovať. Bozkávali sa na krku, na ústach, na všetkých možných častiach tela. Tenten začala pomaly vzdychať a Neji strácal kontrolu. Začal sa viac do toho vžívať a takisto aj Tenten. Túžili po tom obidvaja ešte viac. Tak Neji pridal na rýchlosti a keď vyvrcholili, Tenten len tak ležala v Nejiho zovretí:
"Milujem ťa Neji."
"Aj ja Tenten...nečakal som, že sa stane práve toto." Tenten sa usmiala.


Chcela niečo povedať, ale skôr ako sa otočila na Nejiho, už spal. Usmiala sa a pozrela sa von oknom. Vonku svietil Mesiac v splne a pousmiala sa keď v tom si spomenula, že nie je obyčajným človekom. Pomaly sa postavila z postele a obliekla sa. Pomaly pobozkala Nejiho na ústa. Veľmi jemne, aby ho nezobudila. Vyšla z jeho izby veľmi pomaly a s úsmevom vychádzala z jeho domu. Pozrela sa na oblohu, zavrela oči a poriadne sa nadýchla. Potom sa pozrela smerom, kam išla s Nejim na kopec. Vydala sa tou cestou až kým sa nedostala na kopec. Chvíľu tam stála a pozerala sa na Mesiac. Usmievala sa od ucha k uchu, ale keď si spomenula, že chcela Nejimu povedať pravdu, zosmutnela. Nevedela ako mu to má povedať. Ona sa tak strašne bála. Cítila, že s ňou nie je niečo v poriadku. Milovala sa s Nejim a nikdy to nebude ľutovať, ale bála sa, že Neji by to ľutoval. Posadila sa na ten kopec a premýšľala takmer celú dobu nad tým, čo asi bude robiť. Cítila, žeby mu to mala povedať, ale mala strach. V tom sa ešte raz nadýchla vzduchu ako človek a potom sa pomaly premenila na vlka. Vyplazila jazyk a vnímala okolie. Zrazu počula za sebou niekoho volať jej meno:
"Tenten?" otočila sa vo vlčej podobe a vydala taký hlások, ako vydávajú psy, keď kňučia. Potom podišla bližšie k človekovi, ktorého nadovšetko miluje. Dívali si do očí a Neji sa usmial, sadol si a pohladil ju. Tenten sklonila uši a Neji sa potom postavil:
"Tenten, to si ty? Videl som ako si sa zmenila na psa, alebo čo to je. Čo sa deje?" Tenten sa znovu premenila na človeka a už si dala aj oblečenie. Pozrela sa na Nejiho a hrozne plakala. Neji sa tiež rozplakal a čakal na vysvetlenie. Chcel už utiecť, ale Tenten prehovorila:
"Neji...viem, že to čo si teraz videl ťa zaskočilo. Ale Neji, teraz ma pozorne počúvaj čo ti poviem, ale nehovor nič, kým nedopoviem." Uplakaný Neji sa pozrel na Tenten a Tenten na tom tiež nevyzerala najlepšie. Nadýchla sa a posledné kvapky sĺz sa jej skotúľali po lícach:
"Ja a moja rodina, čiže Naruto, Sasuke a táto naša partia sme vlkolaci. Sme iný druh ako vy ľudia. Vy ste ľudia, ale my sme klan. Takisto aj Sakura a jej partia sú upíry. Hovorí sa mi to ťažko. No my tu nie sme preto, aby sme vám ľuďom ublížili, ale preto, lebo sa potrebujeme pred ľuďmi nejako schovať. My a upíry vedieme po celý život vojnu a teraz to bude ešte horšie, pretože sa zopakuje niečo, čo sa stalo pred pár storočiami. Upíry a vlkolaci sa bili. Bola medzi nami vojna. Lenže...Sakura ona už žije určite niečo cez storočie možno menej, neviem presne. Stvoril ju Orochimaru. Takže oni sú v podstate ľudia, ktorí nemajú srdce. Ale my vlkolaci ho máme, len sa meníme na vlkoch keď potrebujeme. A keď sme vlkolaci navzájom sa dohovoríme myšlienkami. Zomrieme vtedy keď príde náš vek, čiže my zostárneme, ale len vtedy keď naša úloha vlkolaka skončí. Čiže napríklad ja mám teraz 20 rokov a budem toľko mať aj na toľko vyzerať kým som vlkolak. No v tom momente, keď ním už nebudem musieť byť, budem mať viac a viac rokov. Čiže už potom budem mať 21 a ďalej až kým nezomriem ako starý človek. Nikto o nás nič netuší. Ani ty si to nevedel. Pritom som ti to toľkokrát chcela povedať. Ale nikdy som nemala odvahu. Bála som sa, žeby si ušiel a nechal ma samú. Aj dneska som sa pri tebe cítila ako človek, ale nie ako vlkolak. Ale keď tá krásna chvíľa skončila, začala som smútiť pretože som si spomenula, že nie som človekom, ale vlkolakom. Čiže niečo pol na pol. Neji...ja ťa hrozne milujem a ja neľutujem čo sa dneska medzi nami stalo, len som sa bála, že ty by si to ľutoval. Preto chcem vedieť čo si o tom myslíš ty. Keď to ľutuješ, pochopím to, ale poslúchni ma aspoň v tomto. Nehovor o nás nikomu. Svet nás nesmie poznať. A nikdy nezabudni, že ťa hrozne milujem..." potom začala plakať ešte viac a chytila si tvár rukami. Pozerala do zeme, presnejšie zakrývala si tvár rukami a hrozne plakala, až bolo dosť hlasno počuť vzlyky. Neji sa skúšal spamätať. Potom sa usmial a podišiel k Tenten. Ona si myslela, že odišiel, ale zacítila jemný dotyk na jej ramenách. Ruky jej dali dole krásne jemné ruky, ktoré tak zbožňovala, keď ju hladkali po celom tele. Hlavu jej tiež zdvihli tie isté ruky a jeho oči sa pozerali priamo do tých jej uplakaných a červených. Tenten sa na neho dívala a bála sa, že to skončí najhoršie. Lenže to čo sa stalo nečakala - Neji sa usmieval a plakal tiež. Pobozkal Tenten a potom si ju privinul na svoju hruď:
"Och Tenten...vždy som mal pocit, že mi niečo tajíš a konečne to viem. To je strašne super, že si vlkolak. Milujem ťa takú aká si. Nie som jeden z tých, čo sa hneď zľakne a utečie. Ja ťa fakt milujem. Zabudla si? Ja som ti vravel, že si si začala s nesprávnym - s tým koho sa už nezbavíš." Tenten sa začala usmievať a začali sa bozkávať. Neji sa ešte raz na ňu pozrel:
"Je to krásne keď ťa môžem pohladiť aj ako psa." Tenten sa usmiala, odstúpila pár krokov a znovu sa premenila na vlka. Podišla vo vlčej podobe k Nejimu a ten sa usmial. Objal ju a hladil. Hneď sa tam nachádzal strom, pod ktorý si Neji sadol a Tenten si na neho ľahla, ako keď váš pes si k vám ľahne, aby ste ho hladili. Neji ju začal hladiť a Tenten sa to hrozne páčilo. Tenten myslela na niečo:
"Neji ja ťa tak milujem a milujem keď sa ma dotýkaš aj ako na človeka, ale aj ako na vlka. Ďakujem Neji, že si ma pochopil."
"Nemáš za čo. Milujem ťa, a preto chcem byť stále s tebou. Tak som rozmýšľal, nevedel by som sa aj ja stať vlkom?" Tenten sa postavila a zmenila sa znovu na človeka:
"Odkedy vieš čítať myšlienky?"
"Čože? Ja som si myslel, že si to povedala."
"Nie...ja sa takto dohováram s inými vlkmi len vo vlčej podobe a človek nevie nás počúvať. Nie sú toho schopní ani upíry. Neji...asi sme si fakt súdení...toto nedokáže len tak niekto." Neji sa usmial a chytil Tenten za ruku a pobozkal ju:
"Poď už pôjdeme domov." Tenten súhlasila a strašne sa tešila, že to takto dobre dopadlo. Nemohlo to ani lepšie dopadnúť...
Sakura ešte stále ležala u seba doma v bezvedomí. Zrazu tam prišiel Itachi a ten ju uvidel. Iba pokrútil hlavou, chytil ju a vyrazil k nim domov. Keď už prišli domov, Orochimaru bol hrozne nahnevaný a Tsunade len krútila hlavou. Itachi položil Sakuru na posteľ a ostatní hneď prišli dole aby zistili čo sa deje. Hinata hneď zazrela Sakuru a pribehla k nej a budila ju:
"SAKURA čo sa stalo? Preber sa preboha!" Sakura sa pomaly postavila a chytala si hlavu:
"Bože, tak ma bolí hlava." Tsunade jej hneď priniesla obklady. Sakura to odmietla:
"To nie je z toho, že mám horúčku, alebo niečo také. Ja som tehotná, už to skrývať nebudem."
"ČOŽE? Ako si nám to mohla urobiť? A s kým hm? Ty špina! Ak je nejakého vlka, tak ho vlastnoručne zabijem." Hneď bol Orochimaru nahnevaný. Sakura sa pokojne pozrela do jeho očí:
"Nebudem to tajiť. Milujem Sasukeho a nikto to nezmení. Áno, je to vlkovo dieťa. A presne Sasukeho Uchihu! Už s tým nič neurobíte! Chcem s ním žiť...naveky..."
"Dobre vieš, že sa to nedá. Hlavne nie teraz. Dopočul som sa, že vlci na nás niečo kujú, tak sa musíme pripraviť a my musíme byť tí prví čo vypovedajú vojnu! Takže všetci sa začnite chystať! Chalani si pôjdu precvičovať boje a dievčatá si vytiahnu svoje zbrane. Poďme! Chystať sa! Už prejde len pár dní a je tu vojna! Sakura, je mi jedno, že si tehotná alebo čo s tebou je. Potrebujeme ťa v boji." Tsunade už chcela niečo Orochimarovi povedať, ale on ju predbehol:
"Viem Tsunade čo si o tom myslíš ty. Ale tvoj názor ma teraz nezaujíma. Pre mňa je teraz prvoradé, aby sme zase vyhrali. Je mi jedno, že niekto protirečí! Poďme, do pohybu a žiadne leňošenie nestrpím!" každý sa dal do pohybu, ale skôr než sa pustili do riadnej práce sa všetci zišli bez Tsunade a Orochimara v jednej pivnici kde sa o všetkom rozprávali. Gaara ako ten skúsenejší začal:
"Takže...Juugo, Suigetsu a Shino, vy sa pripravte na to, že budete útočiť na vlkoch vtedy keď sa s nimi stretneme. Vy pôjdete ako prví a budete útočiť najsilnejšie ako viete. Hidan, Itachi a ja budeme pozadu, aby sme vo viac ťažších chvíľach pomohli. Karin a Konan, vy sa sústredíte na to, aby ste útočníka nasmerovali na silnejších v našej skupine. Čiže moc sa do boja nepúšťajte a Hinata s Kurenai budú chrániť Sakuru. V žiadnom prípade nesmie nikto zaútočiť na Sakuru, pretože by prišla o dieťa a my nechceme aby Sakura bola celý život nešťastná. Presnejšie, večnosť. Takže. Všetci ste pripravení? Ideme na vec?" všetci priložili ruku do stredu, ale Hinata, Sakura, Konan a Kurenai sa nechceli pridať. Ale tak niečo určite už vymyslia, zatiaľ musia súhlasiť. Iné im neostáva. Gaara a ostatní odišli, len Kurenai, Karin, Hinata, Konan a Sakura tam ešte zostali aby sa mohli porozprávať. Sakura zúrila. Nemohla uveriť, že toto sa stane:
"Ja sa toho nezúčastním. Neviem čo urobím. Ale hej, viem! Pôjdem za Sasukem a nejako to zastavíme! Iné východisko nevidím!"
"Upokoj sa Sakura. Viem, že máš dieťa a si vystresovaná, ale teraz musíme mať rozum. Pôjdeš za Sasukem, s ktorým si vlastne pohádaná? Chcete to zastaviť? A ako?" Sakura sa nezaujímala o svoju odpoveď, mala presne naplánované čo urobí. Pozrela sa dosť diabolsky na svoje "sestry" a odchádzala preč. Hinata a ostatné ju chceli zastaviť, ale Sakura sa za nimi ani len neotočila. Hinata si prehrabla prstami vlasy:
"Sakura má pravdu. Aj ja pôjdem za Narutom a niečo už vymyslíme. Musím sa s ním stretnúť skôr, než sa fakt niečo vážne stane." Kurenai nemohla už nič urobiť. Nevedela čo má urobiť. Vykašľala sa na všetko a pozrela sa na Karin:
"Neviem čo mám robiť."
"Viem, že si zamilovaná a nechceš to spraviť. Ale naša rodina je dôležitejšia. Sakuru a Hinatu sme už nedokázali zastaviť, tak aspoň my by sme sa mali uvedomiť. Konan?" Konan sa na ne pozrela:
"Pre rodinu niečo skúsim urobiť, ale nesľubujem vám, že sa to skončí tak ako to predpokladá Orochimaru. Nikdy sa nevzdám Peina len kvôli Orochimarovej túžby po víťazstve." Konan odišla preč a ostala tam už len Karin a Kurenai. Kurenai chcela ešte niečo povedať, ale vyrušil ich Gaara:
"Prepáčte slečny, ale myslím, že niekto sa tu ulieva z práce. A mimochodom, kde je Sakura a Hinata?" Karin preglgla, ale Kurenai sa toho schopila:
"Odišli si niečo vybaviť. Nestaraj sa o ne. Keby náhodou neboli pri boji, rátaj aj s plánom B." Gaara nechápal, ale čakal kým Karin a Kurenai vyjdú hore trénovať. Po pár minútach sa už dostali do miestnosti kde mali cvičiť na boj. Kurenai a Karin si chceli ešte niečo vyjasniť, ale už to nechali tak. Zrazu prišiel Hidan za Karin a pošepkal jej do ucha, že dneska večer na ňu čaká dole v pivnici. Že tam budú len oni dvaja. Karin sa prekvapila, ale pozvanie prijala. Nevedela, čo má Hidan za lubom, ale za ním celým nemohla prestať myslieť a nemohla mu odolať. Keby ho tak mohla celého mať len pre seba. Ale dobre vedela, že ju by nikdy nechcel. Musela si zvyknúť. Ale čo od nej chce dneska večer? Začala sa báť, že jej povie niečo, čo by nikto nemal vedieť. Začala si aj to myslieť, že jej ublíži. Ale to by jej Hidan nikdy neurobil, pretože on svoju rodinu miluje a on by pre rodinu urobil hádam všetko.
 

1 person judged this article.

Comments

1 mia mia | 16. september 2009 at 19:42 | React

kraaaaaaaasa pokračko rýchlo neviem sa dočkať :-D

2 Yukiho Yukiho | Web | 16. september 2009 at 20:15 | React

:-D  :-D  Mno nehovoril som? Ty máš fantáziu za tridsiatich blogárov. Nechápem ako všetko stíhaš..  :-D

3 Yukiho Yukiho | Web | 16. september 2009 at 20:15 | React

Chcela som napísať "nehovorila", nie som predsa chlap xD

4 Kirsten Kirsten | Web | 16. september 2009 at 21:48 | React

Juuuu...to bylo krásné...prosím další díleček....honem další nebo to nevydržím...až je tu co nejdříve...:-)

5 Lulu ♥SBéčko♥ Lulu ♥SBéčko♥ | Web | 17. september 2009 at 18:09 | React

ahooj :)
obieham ;)

6 Original Crazy Tecktonik Fan-sb Original Crazy Tecktonik Fan-sb | Web | 18. september 2009 at 14:41 | React

priam bozske :):) jednoducho super :)

7 P3P P3P | Web | 22. july 2010 at 13:12 | React

jaj....hotová telenovela....a to ma doteraz nebavili :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement